14. októbra 2026

14.10.2026 (SITA.sk) - Dokument upozorňuje na rastúcu fascináciu násilím u čoraz mladších ľudí, riziko extrémistických útokov aj agresivitu voči zdravotníkom a verejným činiteľom.
Stabilitu bezpečnostného prostredia na Slovenku v minulom roku oslabovala pretrvávajúca výrazná názorová polarizácia v spoločnosti politicky motivovanými nenávistnými prejavmi voči ústavným činiteľom, verejným činiteľom a ďalším verejne aktívnym osobám.
Konštatuje to
Správa o bezpečnosti Slovenskej republiky za rok 2025, ktorú v stredu schválila
vláda, pričom zároveň odobrila aj správu za predchádzajúci rok 2024. K zmierneniu spoločenského napätia a utlmeniu nenávistných prejavov v roku 2025 podľa správy nedošlo ani po
atentáte na predsedu vlády Roberta Fica z
15. mája 2024. Verejný priestor bol využívaný na šírenie nenávistných a vulgárnych prejavov v ešte väčšej miere a intenzite ako v roku 2024.
Polarizácia spoločnosti
„V oblasti extrémizmu v prostredí SR bola hlavnou bezpečnostnou hrozbou radikalizácia detí a mladých dospelých, primárne v online priestore. Išlo o rýchle šírenie násilného a často ideologicky ovplyvneného obsahu online s potenciálom vyústiť do násilných prejavov, príp. i teroristických skutkov,“ uvádza sa v dokumente. Bezpečnostná situácia bola podľa materiálu negatívne ovplyvnená silnou polarizáciou spoločnosti, ktorá súvisela s názormi na
vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou a izraelskou ofenzívou v
Pásme Gazy.
„V SR okrem toho dlhodobo pretrváva trend nenávistných prejavov proti príslušníkom rómskeho etnika. Radikalizačný proces je individuálne podmienený. Ako spoločný faktor sa javí prehlbovanie sociálnej polarizácie a individuálnej izolácie pod vplyvom ideologických naratívov, šírenia násilného obsahu v online priestore, ale aj vplyvom motívov osobnej povahy, ako sú hnev, frustrácia či nenávisť, vyvolané nespokojnosťou so spoločenskou, politickou a ekonomickou situáciou,“ zdôrazňuje správa.
Radikálne riešenia
Hlavnú
násilnú pravicovo-extrémistickú hrozbu v online priestore v roku 2025 naďalej predstavoval prienik
militantného akceleracionizmu a
nihilistického akceleracionizmu, ktoré nachádzajú odozvu najmä v radoch mládeže inklinujúcej k radikálnym riešeniam súčasných spoločenských problémov, alebo, ktoré vytvárajú obete predátorov v online prostredí.
„Zaznamenaný bol nárast rizikových prejavov u čoraz mladších osôb, často bez ideologickej profilácie, motivovaný najmä fascináciou násilím, ktorý predstavuje špecifickú kategóriu. Ďalším závažným rizikom je rastúca podpora hnutia Incel (nedobrovoľný celibát, pozn. SITA)
s potenciálom vyústiť do násilných a teroristických prejavov. V súvislosti so zaznamenanými prípadmi radikalizácie mladistvých vo svete, obdobne i v SR, dochádzalo k postupnému stieraniu rozdielov a vzájomnému prelínaniu terorizmu a extrémizmu v cieľoch, metódach a prostriedkoch ich aktérov,“ zdôraznila správa.
Extrémisticky motivované útoky
Zároveň boli podľa dokumentu identifikované prípady jednotlivcov, u ktorých radikalizácia dosiahla fázu podnecovania či prípravy extrémisticky motivovaných útokov.
„Tieto prípady poukázali na nevyhnutnosť koordinovaného postupu pri predchádzaní radikalizácie včasnou intervenciou a nutnosť schválenia a aplikovania deradikalizačného programu na národnej úrovni,“ skonštatoval materiál.
Fotogaléria k článku:
Útok nožom na základnej škole v Staškove (fotografie)
Správa zároveň pripomína, že v
januári 2025 sa na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi stal tragický incident, keď sa vtedy 18-ročný študent tejto školy rozhodol vlastný strach a nenávisť z možného vylúčenia zo štúdia riešiť útokom nožom na učiteľov a študentov priamo počas vyučovacieho procesu. O život prišla jedna študentka a zástupkyňa riaditeľky školy, pričom ďalšia žiačka bola zranená.
Agresívne správanie
„Zaznamenané prejavy agresívneho správania v spoločnosti sa v roku 2025 prejavili aj v náraste verbálnych a fyzických útokov na zdravotníkov na urgentných príjmoch, v nemocniciach a počas zásahov záchrannej zdravotnej služby. Tieto incidenty ohrozovali bezpečné poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Išlo napríklad o júnový prípad, keď sa 46-ročný muž v Nemocnici sv. Cyrila a Metoda v Bratislave vyhrážal zabitím personálu s mečom v ruke, resp. v auguste, keď agresívny muž na urgentnom príjme vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Žiline napádal personál a pracovníkov vlastnej ochrany nemocnice,“ doplnil dokument.
Fotogaléria k článku:
Streľba na premiéra Roberta Fica (fotografie)
Pokiaľ ide o rok
2024, z hľadiska hodnotenia vnútorného bezpečnostného prostredia SR bol najzávažnejšou udalosťou atentát na predsedu vlády Roberta Fica po skončení výjazdového rokovania vlády 15. mája 2024 pred
Domom kultúry v Handlovej.
„Na účel koncepčného riešenia bezpečnostnej situácie bola v tejto súvislosti zriadená pracovná skupina pod vedením vedúceho Úradu vlády SR. Reakciou na túto udalosť bol návrh nového zákona, tzv. Lex atentát. Tento návrh priniesol zmeny vo viacerých zákonoch s cieľom zaistiť väčšiu bezpečnosť pre verejne exponované osoby,“ pripomenul dokument.
Bezpečnostné riziko
V súvislosti s atentátom na predsedu vlády
Bezpečnostná rada SR posudzovala bezpečnostné riziko s prihliadnutím na šírenie nenávistných prejavov, schvaľovanie tohto trestného činu a vyhrážanie.
„Bezpečnostné orgány SR zaznamenali viaceré prípady, keď osoby na sociálnych sieťach otvorene schvaľovali atentát na predsedu vlády a označovali ho za „spravodlivý“ alebo „oprávnený“. Tieto prípady následne prešetroval Policajný zbor a prokuratúra, pričom v niektorých z nich došlo k trestnému stíhaniu. Bezpečnostná rada posudzovala v tejto súvislosti bezpečnostné riziko s prihliadnutím na šírenie nenávistných prejavov, schvaľovanie trestného činu atentátu na predsedu vlády a vyhrážanie. Bezpečnostné riziko destabilizujúce spoločnosť predstavovalo schvaľovanie násilia a útokov najmä voči verejným činiteľom,“ zdôraznil materiál. Okrem toho mohlo byť podľa dokumentu schvaľovanie atentátu inšpiráciou pre ďalšie osoby na vykonanie podobných činov.
Fotogaléria k článku:
Žiak útočil nožom na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi (fotografie)
„Kľúčovým princípom ostáva dôsledné a transparentné konanie orgánov činných v trestnom konaní v čo najvyššej miere, čím vysielajú jednoznačný signál o nulovej tolerancii voči prejavom tohto typu. Bezpečnostné orgány SR čelili aj praktickým výzvam, akými boli identifikácia páchateľov – mnohé schvaľujúce vyjadrenia sa šírili anonymne na sociálnych sieťach, čo sťažovalo rýchlu identifikáciu autorov príspevkov, ktorá bola administratívne a časovo náročná. Niektorí páchatelia mohli byť ovplyvnení šírením jednostranných mediálnych informácií či extrémistických naratívov. Riešenie jednotlivých prípadov si vyžiadalo multidisciplinárny prístup,“ dodala správa.
Zdroj: SITA.sk - K zmierneniu spoločenského napätia nedošlo ani po atentáte na Fica. Aké závery ešte priniesla Správa o bezpečnosti za rok 2025? © SITA Všetky práva vyhradené.