„Túlam sa touto krajinou, ktorú zároveň milujem aj nenávidím. Je to krajina plná paradoxov. Naivná, prostá, láskavá, nemilosrdná a krutá, chudobná a bohatá zároveň. Túlam sa ňou a zachytávam všetky jej absurdity, pokiaľ tu ešte sú,“ hovorí fotograf Martin Marenčin o Slovensku.
O krajine, v ktorej žije, ktorou sa túla a ktorú zachytáva svojím objektívom. Dospel k poznaniu, že všetko sa tu deje akosi pomaly. Staré, často jediné dobré, pomaly zaniká, a nové, nie vždy najlepšie, pomaly vzniká. Času na hodnotenie má habadej - od roku 1992 je v slobodnom povolaní. V pezinskej galérii Prokop otvoril Marenčin v piatok výstavu veľkoplošných fotografií nazvanú Nerobme si žiadne ilúzie o tom, akí v skutočnosti sme. Sú z fotografického projektu Slowly Slovakia, ktorému sa Marenčin venuje od roku 2001. Počas tohto obdobia vystriedal viacero technologických postupov. „Fotím všetko, čo by Slovensko nemuselo mať a ako by nemuselo vyzerať.“ Kritik Jozef Ondzik tento výrok doplnil slovami: „Paradoxne teda vo svojej tvorbe nachádza zmysel v tom, čo považuje za nezmysel.“ Vystavovať sa rozhodol práve v galérii Prokop. Výber nebol náhodný. Dvakrát sem totiž prišiel fotografovať akademického maliara Štefana Prokopa, ktorý mal v týchto priestoroch ateliér a vytvoril tu podstatnú časť svojich sochárskych diel a kresieb. Od chvíle, keď ho Marenčin navštívil v ateliéri prvýkrát, uplynulo už 29 rokov. Dnes je tu symbolicky tretíkrát. Medzičasom, po Prokopovej smrti, sa z bývalého ateliéru stala útulná galéria. Výstava potrvá do 2. októbra. (dz)
24hod.sk
