![]() |
05. júna 2026
Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský podal na Ústavný súd SR podnet v súvislosti s najnovšou novelou zákona o meste Košice. Ako informovali z Kancelárie verejného ochrancu práv, ombudsman vo svojom podnete namieta nesúlad s Ústavou SR a s Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach.
„Predmetom návrhu sú ustanovenia, ktoré zavádzajú povinnosť, aby každá mestská časť – a po reforme územného členenia aj každá miestna časť – mala v mestskom zastupiteľstve a miestnych zastupiteľstvách najmenej jedného poslanca bez ohľadu na počet obyvateľov,” priblížili z kancelárie ombudsmana s tým, že verejný ochranca práv je presvedčený o tom, že takto nastavené pravidlá môžu narušiť princíp rovnosti volebného práva, ktorý patrí k základným pilierom demokratického právneho štátu.
Samotný Dobrovodský zdôraznil, že demokracia je postavená na princípe, že každý hlas by mal mať približne rovnakú váhu. „Ak sa vytvoria volebné obvody, v ktorých na jedného poslanca pripadá výrazne odlišný počet obyvateľov, dochádza k oslabeniu rovnosti volebného práva. Niektorí voliči tak získajú väčší vplyv na výsledok volieb ako iní,“ dodal.
Novela podľa neho uprednostňuje územné zastúpenie mestských a miestnych častí pred ústavným princípom proporcionality zastúpenia obyvateľov. „Ústava chráni nielen právo voliť, ale aj rovnosť váhy každého hlasu. Štát ani zákonodarca nemôžu vytvárať systém, v ktorom bude hlas občana v jednej časti mesta silnejší ako hlas občana v inej časti mesta len preto, že hranice volebných obvodov sú pevne naviazané na historické alebo administratívne členenie územia,“ uviedol.
Právna úprava, ktorú ombudsman napadol, podľa neho prakticky znemožňuje vytváranie volebných obvodov podľa reálneho počtu obyvateľov. Ak by každá mestská alebo miestna časť musela mať v zastupiteľstve aspoň jedného poslanca, podľa verejného ochrancu práv to môže viesť napríklad k situáciám, v ktorých by na jedného poslanca v malej mestskej časti pripadlo výrazne menej obyvateľov než v inej časti mesta, hlas voliča z menšej časti mesta by mal vyššiu váhu, a kandidáti v týchto častiach by potrebovali menej hlasov na získanie mandátu.
Voličstvo vo väčších častiach mesta by tak bolo podľa ombudsmana v porovnaní s inými voličmi znevýhodnené a došlo by k deformácii princípu „jeden človek – jeden hlas“. Dobrovodský upozornil, že rovnosť volebného práva nie je len formálnou požiadavkou na to, aby mal každý volič jeden hlas, ale vyžaduje aj približne rovnakú váhu každého hlasu pri určovaní výsledku volieb.
Poukázal aj na to, že novela zákona by mala zásadne zmeniť územné členenie Košíc zo súčasných 22 mestských častí by ich počet mohol klesnúť na počet, o ktorom by obyvateľstvo metropoly východu rozhodovalo v referende. Ak by bolo referendum neúspešné, prípadne by hlasujúci návrh nepodporili, novela stanovuje, že od roku 2030/2031 sa počet mestských častí automaticky zníži na štyri, a to podľa aktuálneho okresného členenia.
Zo súčasných mestských častí sa majú transformovať na miestne časti bez samosprávnych kompetencií, no i tak by mali mať garantované vlastné zastúpenie v zastupiteľstvách. Ombudsman upozornil, že daný model môže „zakonzervovať“ disproporcie vo volebnom systéme a zabrániť flexibilnému reagovaniu na demografický vývoj.
„Demokratický volebný systém musí byť schopný reagovať na zmeny v počte obyvateľov jednotlivých častí mesta. Ak zákon pevne prikáže zastúpenie každej časti bez ohľadu na počet jej obyvateľov, vzniká riziko systematickej nerovnosti medzi voličmi,“ dodal Dobrovodský.
V návrhu ombudsman poukázal na to, že rovnosť volebného práva je chránená Ústavou SR, Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach, judikatúrou Ústavného súdu SR i medzinárodnými demokratickými štandardmi.
„Návrh zdôrazňuje, že volebné obvody nesmú byť vytvárané spôsobom, ktorý spôsobuje výrazné rozdiely vo váhe hlasov jednotlivých voličov. Takéto deformácie môžu podľa ustálenej ústavnej teórie a judikatúry viesť k materiálnemu porušeniu princípu rovnosti volebného práva,” priblížili z kancelárie verejného ochrancu práv.
Dobrovodský tiež v návrhu argumentoval, že voľby sú základným nástrojom výkonu suverenity občanov a zastupiteľská demokracia má legitimitu len vtedy, ak všetci voliči majú na výsledok volieb porovnateľný vplyv. Volebné pravidlá by teda mali rešpektovať ústavný princíp rovnosti a postarať sa o to, aby vytváranie volebných obvodov svojvoľne nezvýhodňovalo alebo neznevýhodňovalo určité skupiny obyvateľov. Ombudsman zdôraznil, že ochrana ústavnosti volieb sa nevzťahuje len na samotný priebeh hlasovania, ale i prípravu volieb či konštrukciu volebných obvodov, ktoré môžu markantne vplývať na rovnosť volebného práva a výsledok volieb.
„Súčasťou podania je aj návrh na pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení. Verejný ochranca práv upozorňuje, že ich aplikácia môže mať bezprostredný dopad už na najbližšie voľby do orgánov samosprávy obcí,” uviedli z Kancelárie verejného ochrancu práv.
Dobrovodský zdôraznil, že ak existuje vážne riziko, že volebné pravidlá budú viesť k porušovaniu rovnosti hlasov občanov je potrebné, aby sa na ne pozrel ústavný súd ešte pred ich praktickou aplikáciou.
„Ústavný súd v nedávnom rozhodnutí uviedol, že v prípadoch náhlych a potenciálne závažných zmien volebných pravidiel krátko pred začatím volebnej kampane, resp. termínom uskutočnenia volieb, prichádza do úvahy pozastavenie účinnosti právnych predpisov. Ústavný súd prízvukuje, že „čím bližšie je však volebná kampaň a termín uskutočnenia volieb, tým viac musia dbať na zdržanlivosť aj orgány disponujúce normotvornou právomocou,“ dodal Dobrovodský.
Verejný ochranca práv ocenil dialóg s poslancom Igorom Šimkom (Hlas-SD), ktorý je spolu s poslancom NR SR a košickým mestským poslancim Andrejom Sitkárom (Smer-SD) prekladateľom novely.
„S pánom poslancom Národnej rady Slovenskej republiky Igorom Šimkom sme sa dňa 20. mája stretli a prekonzultovali napadnuté ustanovenia novely zákona. Oceňujem otvorenosť poslanca ako prekladateľa novely zákona hľadať riešenia v úprave legislatívy tak, aby reflektovala pripomienky obsiahnuté v mojom podaní na Ústavný súd SR,“ dodal Dobrovodský.
Šimko pre agentúru SITA po výjazdovom rokovaní vlády v okrese Košice-okolie v závere mája uviedol, že daná legislatíva bola aj podpísaná prezidentom a v súčasnosti nie je protiústavná na základe rozhodnutia ústavného súdu. Zdôraznil, že Dobrovodského názor rešpektuje, hoci s ním nesúhlasí. „Chcem urobiť maximum pre to, aby sme odstránili pochybnosť,” dodal. „Ak nájdeme legislatívne opatrenie v Národnej rade SR počas tejto schôdze, tak to vyriešime tak, aby pominuli dôvody na jeho podnet,” uviedol ďalej.
Poslanec spresnil, že kým ombudsman sa odvoláva na rozhodnutie Benátskej komisie, on (Šimko) sa odvoláva na to, že ak napríklad Maltu reprezentuje v európskom parlamente jeden poslanec na 33-tisíc obyvateľov a Nemecko jeden poslanec na 880-tisíc obyvateľov, tak ide o rovnaký princíp ako v novele zákona o meste Košice.
„To je môj názor, je európsky,” dodal. Priblížil, že situáciu chce vyriešiť pozmeňujúcim návrhom, má ambíciu realizovať to ešte na prebiehajúcej schôdzi parlamentu.
| ©2005-2026 Denník 24hodin | Webdesign by WEBkomplex.sk |