10. januára 2006
Prokopovič vybral Viedeň
Minister dopravy Pavol Prokopovič odporučí ako kupcu letísk v Bratislave a v Košiciach skupinu okolo viedenského letiska Schwechat.
Vláda tak na budúci týždeň bude rozhodovať, či sa podobne ako Prokopovič prikloní k záverom privatizačnej komisie, alebo si vyberie jedného zo zvyšných troch uchádzačov. Najmä konzorcium ISAP pritom výsledky tendra opakovane spochybnilo. Aj vzhľadom na postoj zástupcov Strany maďarskej koalície a kresťanských demokratov tak ešte nemá preferované konzorcium TwoOne dôvod na oslavy.
Šéf rezortu dopravy zdôvodnil svoje rozhodnutie tým, že komisia postupovala v súlade so zákonmi, s vládnym uznesením, so štatútom a s kritériami. Výberový proces ani poradcu podľa neho nik nespochybnil. Podľa už spomenutého ISAP-u však poradca Meinl Bank nedoručil členom komisie dôležitý dokument, ktorý upresňoval prípadné pochybnosti o výške ich ceny ponúkanej za bratislavské letisko.
Johann Frak z ISAP-u pre 24hodín povedal: „Privatizačnej komisii sme poslali list, v ktorom sme zhrnuli náš 13-stránkový podklad finančných podmienok transakcie do vety - kúpna cena 8 miliárd korún za bratislavské letisko je splatná ku dňu podpisu transakcie.“ Privatizačná komisia však počítala s cenou 4,8 miliardy Sk. „Tých zvyšných 3,2 miliardy chcel ISAP zaplatiť z pôžičky, ktorú by si letisko po privatizácii zobralo,“ vysvetľoval P. Prokopovič. Na druhej strane Meinl Bank obvinil ISAP, že nebolo majetkovo prepojené s firmou, ktorá má skúsenosti s prevádzkou letísk. To bolo jednou z podmienok tendra, komisia nakoniec vysvetlenie konzorcia o majetkových pomeroch akceptovala.
Minister Prokopovič nevylučuje, že sa niektorý z neúspešných kandidátov obráti na súd alebo na Európsku komisiu. To by mohlo zastaviť investičný rozvoj letísk, ktorý je najmä v prípade Bratislavy veľmi potrebný.
Do budúcej stredy musí P. Prokopovič o správnosti svojho rozhodnutia presvedčiť koaličných partnerov. Ani oni netaja pochybnosti o celom procese. Ilustruje to príklad poslanca Júliusa Brocku z KDH: „Doterajší priebeh privatizácie sa ukazuje ako veľmi zvláštny a nie jednoznačný. Nevedie teda k jasným a k nespochybniteľným výsledkom. Určite sa budeme musieť porozprávať na základe tých informácií a podkladov, ktoré má k dispozícii minister. Nevylučujem, že ak nás tie podklady nepresvedčia, neodporúčime našim ministrom, aby za privatizáciu hlasovali. Zatiaľ však minister, prinajmenšom na otázky novinárov neodpovedal veľmi presvedčivo.“
V prípade SMK môže minister Prokopovič naraziť na ešte väčší problém. Člen parlamentného výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a pre podnikanie István Harna má problém s filozofiou privatizácie: „Je to iba moje stanovisko, no stranícki kolegovia mi pri jeho vysvetľovaní zatiaľ dali za pravdu - nie je dobré privatizovať napríklad pôdu pod letiskom. Keď maďarská vláda privatizovala budapeštiansky Ferihegy, britský investor si ho iba prenajímal na 75 rokov. Po tomto čase sa celé aj s investíciami vráti maďarskému štátu.“
Proti privatizácii je jednoznačne opozícia. Predseda Smeru Robert Fico ju chce po svojom prípadnom nástupe do vlády zrušiť, šéf ANO Pavol Rusko požaduje vypísanie nového tendra.
Šéf rezortu dopravy zdôvodnil svoje rozhodnutie tým, že komisia postupovala v súlade so zákonmi, s vládnym uznesením, so štatútom a s kritériami. Výberový proces ani poradcu podľa neho nik nespochybnil. Podľa už spomenutého ISAP-u však poradca Meinl Bank nedoručil členom komisie dôležitý dokument, ktorý upresňoval prípadné pochybnosti o výške ich ceny ponúkanej za bratislavské letisko.
Johann Frak z ISAP-u pre 24hodín povedal: „Privatizačnej komisii sme poslali list, v ktorom sme zhrnuli náš 13-stránkový podklad finančných podmienok transakcie do vety - kúpna cena 8 miliárd korún za bratislavské letisko je splatná ku dňu podpisu transakcie.“ Privatizačná komisia však počítala s cenou 4,8 miliardy Sk. „Tých zvyšných 3,2 miliardy chcel ISAP zaplatiť z pôžičky, ktorú by si letisko po privatizácii zobralo,“ vysvetľoval P. Prokopovič. Na druhej strane Meinl Bank obvinil ISAP, že nebolo majetkovo prepojené s firmou, ktorá má skúsenosti s prevádzkou letísk. To bolo jednou z podmienok tendra, komisia nakoniec vysvetlenie konzorcia o majetkových pomeroch akceptovala.
Minister Prokopovič nevylučuje, že sa niektorý z neúspešných kandidátov obráti na súd alebo na Európsku komisiu. To by mohlo zastaviť investičný rozvoj letísk, ktorý je najmä v prípade Bratislavy veľmi potrebný.
Do budúcej stredy musí P. Prokopovič o správnosti svojho rozhodnutia presvedčiť koaličných partnerov. Ani oni netaja pochybnosti o celom procese. Ilustruje to príklad poslanca Júliusa Brocku z KDH: „Doterajší priebeh privatizácie sa ukazuje ako veľmi zvláštny a nie jednoznačný. Nevedie teda k jasným a k nespochybniteľným výsledkom. Určite sa budeme musieť porozprávať na základe tých informácií a podkladov, ktoré má k dispozícii minister. Nevylučujem, že ak nás tie podklady nepresvedčia, neodporúčime našim ministrom, aby za privatizáciu hlasovali. Zatiaľ však minister, prinajmenšom na otázky novinárov neodpovedal veľmi presvedčivo.“
V prípade SMK môže minister Prokopovič naraziť na ešte väčší problém. Člen parlamentného výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a pre podnikanie István Harna má problém s filozofiou privatizácie: „Je to iba moje stanovisko, no stranícki kolegovia mi pri jeho vysvetľovaní zatiaľ dali za pravdu - nie je dobré privatizovať napríklad pôdu pod letiskom. Keď maďarská vláda privatizovala budapeštiansky Ferihegy, britský investor si ho iba prenajímal na 75 rokov. Po tomto čase sa celé aj s investíciami vráti maďarskému štátu.“
Proti privatizácii je jednoznačne opozícia. Predseda Smeru Robert Fico ju chce po svojom prípadnom nástupe do vlády zrušiť, šéf ANO Pavol Rusko požaduje vypísanie nového tendra.
©2005-2026 Denník 24hodin