24hod.sk    Kultúra

05. februára 2011

Rozhovor: Judita Hansman vo svojom tíme víta talenty



Prešporské divadlo je - pomerne - mladé profesionálne divadlo fungujúce na báze občianskeho združenia, bez stáleho hracieho priestoru, ale zato so stále - chválabohu - zväčšujúcou sa diváckou verejnosťou.



Zdieľať
Judita Hansman Takto sa samo prezentuje na najväčšej sociálnej sieti. Vedie ho Judita Hansman, ktorá kladie dôraz na kvalitu hercov.
 
Prešporské divadlo, teda to niekdajšie, pôsobilo po odchode jeho hercov z Trnavského divadla, v Bratislave v Astorke na Suchom Mýte, kde tiež dostávalo občas priestor pod vedením Jozefa Krasulu. Dnes ho vedieš ty a do svojich radov prijalo najmä mladých a šikovných ľudí, ktorí sa vedia aj hýbať...
 
Divadlo sa pomaly vyprofilovalo. Pôvodní členovia išli svojou cestou, Juro Benčík zistil, že sa bude venovať pantomíme, Roman Féder sa začal viac venovať svojej kapele a z ľudí v „Prešporskom“ sme zostali ja a Števo Richtárech, hoci aj ten pôsobil v Túlavom divadle. Tak som si od Jozefa Krasulu vypýtala povolenie použiť názov a vytvorila som svoje divadlo. Ja som spolužiačka Ivana Blahúta, tak som ho prizvala k spolupráci a vytvorili sme divadlo podľa svojich predstáv. Taká tá čistá činohra už pre nás nie je až taká zaujímavá, preto sa zameriavame skôr na spojenie pohybu, hlasu a slova, prípadne dokonca aj obrazu. Naše predstavenia majú zvyčajne pevnú a dosť zložitú formu, ale príbeh je natoľko jasný, že ho prečíta a pochopí aj divák, ktorý podobný druh divadla ešte nevidel.
 
Medzi sebou máte predovšetkým mladých hercov, ktorí sú skutočne talentovaní aj pohybovo a hlasovo, čo dokázala aj posledná premiéra Dvere.
 
Ono je to tak, že väčšinou mladí chcú prísť, rýchlo naskúšať a dlho hrávať, ale tak to u nás nejde. Skúšať začíname v lete, pripravujeme predstavenie všetci spolu pod vedením Ivana Blahúta, ktorý nás vidí zvonka a drží si svoju predstavu. Pripravujeme tak postupne dialógy a scenár, až vznikne predstavenie. A každé naše predstavenie je úplne iné, ako to posledné. Snažíme sa hľadať a vymýšľať stále nové formy prerozprávania príbehu. Naším cieľom je v tomto podivne konzumnom svete to, aby divák, ktorý príde z Prešporského divadla domov a zapne si „bedňu“, aj tak stále myslel na naše predstavenie a na pocit, ktorý si z neho odniesol. A podľa ohlasov ľudí, sa nám to darí.
 
Takto by to asi malo byť všade, každý by mal byť oboznámený s postavou, jej poryvmi duše, možnosťou stvárnenia... Nie vždy to je tak...
 
V prvom rade, človek na javisku musí presne vedieť, čo hrá, a ak to nevie on, netuší to ani divák v hľadisku. Pri skúšaní s Ivom sa ale nestane, aby herec tápal a nebodaj, aby nepoznal svoju postavu do najmenšieho detailu. Takže u nás napríklad nepotrebujeme šepkára, pretože naši herci sa mýlia veľmi výnimočne a ak sa tak aj stane, kostra daného predstavenia je natoľko pevná, že divák nepostrehne vôbec nič.
 
Zájazdujete?
 
Áno, väčšinou. Tu v Bratislave by sa nedalo prežiť. Máme vysoký nájom, a keď hráme v BA, zaplatíme zo svojho a dorovnáme zo zájazdov...
 
Premiéra pred niekoľkými týždňami dopadla nad očakávania, no ty si skončila s natrhnutým svalom...
 
Bola som nervózna a nevyspatá. Dávala som pozor na druhých, aby sa im nič nestalo a aby niečo neškrípalo... no, a takto to dopadlo. Nerozcvičila som sa najlepšie...
 
Ozaj, chodí niekedy aj Jozef Krasula na vaše predstavenia?
 
Občas áno, ale je zaneprázdnený, pracuje v Čechách, no videl Konkurz... Ale, samozrejme, keď môže, príde.
 
Každý z vás má aj veľa inej práce, no divadlo je akási rehoľa, modla, čo by si si preňho želala?
Aby sme mali takých šikovných ľudí, ako máme. Ľudí, ktorí sa dokážu za tri mesiace takto vymakať. Ozaj, je to rehoľa a treba jej priniesť obete. Toto znelo príliš vážne, tak to poviem tak, že pre mňa je divadlo chrám, kam si idem potešiť dušu a vtedy človek nemyslí na to, čo všetko divadlu dal. A ešte si prajem, aby sa nám darilo.
 
Jana Horváthová

   Tlač    Pošli

Prečítajte si tiež


https://www.24hod.sk/rozhovor-judita-hansman-vo-svojom-time-vita-talenty-cl149674.html