12.9.2025 (SITA.sk) - Kľúčovým problémom doterajšej konsolidácie v uplynulých dvoch rokoch bolo, že vôbec nehľadala rezervy na strane výdavkov štátu a celú konsolidáciu stavala na ďalšom zaťažení obyvateľov a súkromných firiem, a tým podkopávala základy slovenskej ekonomiky. Aj keď konsolidačné opatrenia pre rok 2026 prvýkrát avizujú úspory na strane štátu, čo je pozitívny krok, stále platí, že kombinácia doterajších opatrení v rokoch 2024-25 a nových krokov pre budúci rok ďalej zhorší konkurenčné postavenie a finančnú pozíciu firiem.
"Podnikanie na Slovensku bude v roku 2026 v dôsledku konsolidácie ešte náročnejšie ako dnes a konkurenčná pozícia Slovenska sa voči susedom ďalej zhorší. To sú všetko zlé správy pre slovenskú ekonomiku a v konečnom dôsledku aj pre štátny rozpočet," hovorí Silvia Hallová, daňová odborníčka a partnerka poradenskej spoločnosti
Grant Thornton.
Odborníčka zdôrazňuj, že konsolidácia sa dá naplánovať premyslene a bez uprednostňovania záujmov vybraných častí ekonomiky tak, aby smerovala k zotaveniu verejných financií a zároveň nepoškodzovala celú ekonomiku.
"Na Slovensku sme však posledné tri roky svedkami toho, ako sa konsolidácia nemá robiť. A opatrenia na budúci rok túto situáciu nemenia napriek tomu, že konečne prinášajú aj úspory na strane štátu," dodáva.
Finančné zaťaženie firiem ďalej porastie
Podnikanie na Slovensku je pre firmy stále nákladnejšie a stále menej atraktívne. Slovensko spadlo do pasce stredného príjmu, keď je pre priemysel s nízkou pridanou hodnotou príliš drahé a zároveň vláda nerobí nič pre prilákanie aktivít s vysokou pridanou hodnotou (znalostnú ekonomiku). Tento fakt dokladá dramatický úbytok priamych zahraničných investícií: kým v roku 2023 na Slovensko prišlo 484 investícií za približne 3,95 miliardy eur, v roku 2024 to bolo už len 28 investícií za 1,7 miliardy a v tomto roku sa neočakáva len niečo cez 500 miliónov eur. Na porovnanie: do
Česka minulý rok prišli investície vo výške 2,4 miliardy eur.
"Konsolidačné opatrenia na rok 2026 pozíciu firiem nezlepšia, práve naopak. Firmy budú stále platiť najvyššiu daň pre firmy v regióne, k tomu sa pridajú vyššie výdavky na péenky, daňové licencie a stúpne už beztak rekordné zaťaženie práce," vysvetľuje Silvia Hallová.
Slovensko má dnes druhé najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie práce v Európskej únii po Francúzsku. Konsolidácia v budúcom roku situáciu ďalej zhorší zvýšením zdravotného odvodu zamestnancov o 1 percentný bod. Navyše rekordný, vyše 12 % nárast minimálnej mzdy zvýši výšku príplatkov za víkendovú a nočnú prácu.
Zamestnávanie ľudí je dnes enormne zaťažené daňami, odvodmi a príplatkami vrátane vynútených výdavkov ako rekreačné a športové poukazy.
"Ide o kokteil, z ktorého firmy bolí brucho. Z praxe jasne vidíme, že firmy znižujú investície, redukujú nábor a mnohé zvažujú odchod zo Slovenska. Namiesto, aby slovenská vláda podporila ekonomiku a zamestnanosť enormne riskuje odchod ďalších firiem zo Slovenska," povedala Silvia Hallová, daňová odborníčka a partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton.
Pozitíva konsolidácie: 50 % odpočet DPH a fiktívne živnosti
Vláda na jednej strane podporila zavedením transakčnej dane platby hotovosti a nárast šedej ekonomiky, na druhej strane zavádza povinné QR platby, ktorým chce obchodníkom ušetriť náklady na poplatky z platieb cez terminály. Táto kombinácia nedáva z hľadiska príjmov štátu zmysel.
"Ak to štát myslí s bojom proti daňovým únikom vážne, mal by zrušiť transakčnú daň, zaviesť eFaktúru, posilniť automatické kontrolné mechanizmy pri viacerých daniach a robiť cielené kontroly na základe rizikovosti vytypovaných firiem a sektorov," odporúča Silvia Hallová.
Pozitívnym krokom je obmedzenie odpočtu DPH na 50 % pri využívaní áut aj na súkromné účely.
"Je to opatrenie, ktoré Slovensko neznevýhodňuje oproti okolitým krajinám, keďže krátenie odpočtu DPH z osobných áut funguje aj v okolitých krajinách. Podobne pozitívnym krokom je pokračovanie v snahe redukovať tzv. fiktívnych živnostníkov. Ide o ľudí, ktorí napĺňajú znaky závislej práce, avšak formálne vystupujú ako živnostníci a dôvody, ktoré ich k tomu vedú, sú často výraznejšie úspory na daňovo-odvodom zaťažení. Som však skeptická pokiaľ ide o daňovo-odvodové príjmy vo výške 40 mil. eur od roku 2027 z tejto zmeny," hovorí Silvia Hallová.
Koncepčné opatrenia pri živnostníkoch
Vláda očakáva, že zrušenie štátnych sviatkov prinesie do štátnej pokladnice 230 miliónov eur navyše. Odborníci sa zhodujú, že to môže platiť len v prípade, že zmena bude trvalá, čo vláda avizuje len pri jednom z 3 zrušených sviatkov. Na druhej strane je fakt, že Slovensko malo dlhodobo vysoký počet sviatkov v porovnaní so štátmi EÚ.
Živnostníci sú dnes v porovnaní so zamestnancami odvodovo výrazne zvýhodnení, preto je isté zvýšenie odvodov oprávneným krokom.
"Dôležité je pritom ustrážiť, aby odvodové zaťaženie živnostníkov zostalo mierne pod úrovňou zamestnancov, keďže živnostníci nesú podnikateľské riziko a nie sú chránení Zákonníkom práce. Túto zmenu každopádne vnímam ako koncepčné riešenie. Podobne ako koncepčnú zmenu vnímam aj to, že živnostníci platia od začiatku živnosti minimálnu výšku odvodov, ktorá sa upraví po podaní prvého daňového priznania. Takto to funguje aj v okolitých krajinách a na Slovensku by po novom mali mať stále polročné odvodové prázdniny," hodnotí Silvia Hallová, daňová odborníčka a partnerka poradenskej spoločnosti
Grant Thornton.
Konsolidácia však bude mať dopad aj na zamestnancov. Okrem zvýšenia zdravotného odvodu zamestnancov o 1 percentný bod sa zvýši daň z príjmu pre vzdelaných ľudí, ktorí zarábajú približne dvojnásobok priemerného príjmu, už na 25 % a pri vyššom príjme zdanenie narastie až na 35 %. Toto opatrenie teda citeľne zasiahne strednú triedu a pravdepodobne spôsobí ďalšie zníženie domácej spotreby.
Čo v opatreniach jednoznačne chýba
Vláda avizuje úsporu na strane štátu vo výške 1,3 miliardy eur. Na základe skúseností – naposledy s predikciou výberu transakčnej dane – panuje v tomto smere istá skepsa.
"Len za posledných 10 rokov počet zamestnancov nielen neklesol, ale narástol o približne 15 %. Pritom reforma ESO mala priniesť redukciu počtu 100-tisíc zamestnancov za 13 rokov," približuje situáciu Silvia Hallová.
Odborníčka kritizuje opatrenia, ktoré vláda neurobila:
"Slovensko dnes nemá na to, aby vyplácalo 13. dôchodky, táto vláda ich však nielen nezrušila, ale ich "zabetónovala" na súčasnej vysokej úrovni. Pritom deficit Sociálnej poisťovne dosahuje 3 miliardy eur a je neudržateľný. Takisto sa neruší energopomoc napriek tomu, že ceny energií už dávno klesli z rekordných úrovní roka 2022."
Na strane daní Slovensko podľa daňovej odborníčky potrebuje predvídateľnú daňovú politiku bez výnimiek, čo znamená zníženie extrémneho vysokého zaťaženia firiem a podpory rozvoja ich podnikania. Len dostatočným rastom ekonomiky dokáže Slovensko získať dosť zdrojov na štedrejšiu sociálnu politiku.
"Naopak, dnes vidíme uprednostnenie štedrej sociálnej politiky na úkor ekonomiky, čo vedie k zvyšovaniu výdavkov, ktoré sa štát snaží získať vyššími sadzbami daní od firiem aj pracujúcich obyvateľov. V tomto prístupe však jednoznačne narážame na limity a Slovensku reálne hrozí ekonomická recesia so všetkými negatívnymi dôsledkami," uzatvára Silvia Hallová.
Informačný servis
Zdroj: SITA.sk - Silvia Hallová z Grant Thornton: Konsolidácia ide nesprávnym smerom, ešte viac poškodí ekonomiku © SITA Všetky práva vyhradené.
24hod.sk
