Superodpočet môže firme ušetriť státisíce eur. Preveruje sa však aj po rokoch

21.10.2026 (SITA.sk) - Firma môže mať na superodpočet výskumu a vývoja legitímny nárok a napriek tomu naraziť na problém pri daňovej kontrole.


S odstupom niekoľkých rokov totiž nemusí byť najväčším kameňom úrazu to, či vývoj reálne prebiehal, ale či ho firma dokáže dostatočne preukázať.

Superodpočet na výskum a vývoj je daňový nástroj, ktorý firmám umožňuje dodatočne odpočítať od základu dane časť výdavkov vynaložených na vlastné projekty výskumu a vývoja. V praxi tak firma môže pri splnení zákonných podmienok znížiť svoju daňovú povinnosť napríklad vďaka nákladom na zamestnancov pracujúcich na vývoji, materiál či ďalšie oprávnené výdavky súvisiace s projektom.

Za poslednú dekádu sa superodpočet stal významným nástrojom podpory firemného vývoja. Kým v roku 2015 ho využilo len 83 subjektov, za rok 2024 ich bolo už 546. Celkový objem uplatneného superodpočtu dosiahol približne 268 miliónov eur, čo predstavovalo predpokladanú úsporu na dani viac ako 56 miliónov eur. Pri šiestich z desiatich subjektov pritom výška superodpočtu presiahla 100-tisíc eur.

V roku 2025 počet subjektov mierne klesol, no i tak si celkovo 529 spoločností prostredníctvom superodpočtu znížilo základ dane až o 228,5 milióna eur.

Firma musí byť pripravená preukázať oprávnenosť superodpočtu

Predstavme si technologickú firmu, ktorá pred niekoľkými rokmi vyvíjala nový produkt. Projekt viedol skúsený technický riaditeľ, pracovalo na ňom niekoľko vývojárov a firma si na súvisiace náklady uplatnila superodpočet.

O niekoľko rokov neskôr príde daňová kontrola.

Technický riaditeľ už vo firme nepracuje. Časť vývojárov tiež nie. Účtovníctvo medzičasom prešlo na nový systém a projekt, ktorý bol v čase svojho vzniku pre všetkých zúčastnených dobre známy, musí niekto spätne zdokumentovať.

Čo presne firma vyvíjala? Aký technický problém riešila? V čom spočívala neistota výsledku? Kto na projekte pracoval? Aké náklady s ním súviseli a prečo boli zahrnuté do odpočtu?

Odpovede možno stále existujú. Jedna je v účtovníctve, druhá v technickej dokumentácii, ďalšiu pozná bývalý zamestnanec a časť zostala v projektovom systéme. Pri kontrole ich však treba spojiť do jedného konzistentného príbehu podloženého dôkazmi.

"Pri superodpočte sa často sústredíme na otázku, či firma spĺňa podmienky na jeho uplatnenie. Rovnako dôležitá je však otázka, či to bude vedieť aj spätne preukázať. To, čo dnes všetci ľudia zapojení do projektu považujú za samozrejmé, už o niekoľko rokov samozrejmé byť nemusí," upozorňuje Filip Kasnár zo spoločnosti Novo Consulting, ktorá sa špecializuje na financovanie výskumno-vývojových aktivít.

Kvalitná dokumentácia preukazuje väzby medzi nákladmi

Superodpočet výdavkov na výskum a vývoj nie je založený iba na výslednom čísle uvedenom v daňovom priznaní. Firma musí byť schopná preukázať samotný výskumno-vývojový projekt aj výdavky, ktoré si v súvislosti s ním uplatnila. Zákon preto vyžaduje napríklad písomný projekt výskumu a vývoja s predpísanými náležitosťami a oddelenú evidenciu nákladov zahrnutých do odpočtu.

V praxi však môže byť potrebný podstatne širší súbor podkladov. Účtovné doklady preukazujú vznik nákladu. Výkazy práce pomáhajú doložiť zapojenie zamestnancov. Technické výkresy, protokoly o skúškach, softvérová dokumentácia alebo ďalšie výstupy zase zachytávajú, čo sa počas projektu reálne dialo. Kvalita dokumentácie sa neukazuje iba v tom, koľko podkladov firma archivuje. Rozhoduje aj to, či medzi nimi dokáže vytvoriť preukázateľné väzby.

"Nestačí mať účtovné podklady v jednom systéme a technické informácie v druhom. Pri spätnej obhajobe musí byť zrejmé, ako spolu súvisia. Dokumentácia by mala umožniť pochopiť projekt aj človeku, ktorý pri jeho realizácii nebol," vysvetľuje Branislav Krajčírik, partner vo firme Novo Consulting.

Čím viac času od realizácie projektu uplynie, tým väčšia časť jeho kontextu zostáva iba v hlavách ľudí.

Máte oddelenú evidenciu výdavkov a dokážete ich priradiť ku konkrétnym projektom? Viete jednotlivé náklady prepojiť s účtovnými dokladmi? Máte podklady k práci zamestnancov?

Práve na tieto oblasti sa zameriava interaktívny test pripravený firmou Novo Consulting. Jeho desať otázok vychádza zo skutočných výziev, ktoré boli zaslané daňovými úradmi subjektom uplatňujúcim superodpočet.

Výsledok testu však nemusí odhaliť zásadné pochybenie. Problémom môže byť aj to, že jednotlivé podklady existujú, no nie sú systematicky archivované, formalizované alebo navzájom prepojené. A to by ste mali zistiť skôr, než sa na ne začne pýtať daňový úrad.

Externý poradca neznamená automaticky istotu

Mnohé firmy si pri uplatňovaní superodpočtu pomáhajú externým poradcom. Samotná spolupráca s poradenskou spoločnosťou však ešte neznamená, že má firma celý proces pokrytý. Rozsah a kvalita služieb sa môže výrazne líšiť, od výpočtu výšky odpočtu až po spracovanie technickej dokumentácie, nastavenia evidencie a podpore pri prípadnej daňovej kontrole. Záleži aj na tom, z čoho vychádza poradca pri príprave dokumentácie. Venuje sa iba legislatívnemu zneniu, alebo aj aktuálnemu metodickému pokynu?

"Z našej praxe pri daňových kontrolách superodpočtu je zrejmé, že metodický pokyn je kľúčový dokument pre jeho správne uplatnenie. A preto aj dokumentácia, ktorá nie je explicitne uvedená v legislatíve, ale je potrebná, je spomenutá práve v metodickom pokyne. Niekedy sa jedná práve o dokumentáciu, ktorú nie je problematické vytvoriť pre účely uplatnenia superodpočtu, a zabezpečiť tak hladký a bezproblémový priebeh kontroly. Spoločnosť tým určite pôsobí zodpovednejšie v očiach kontrolóra. Tvorba dokumentácie podľa metodického pokynu v plnom rozsahu ale, žiaľ, určite nie je štandard medzi všetkými poradenskými spoločnosťami. ” upresňuje Filip Kasnár.

Firma by preto mala aj svojho externého poradcu vyberať dôsledne a zaujímať sa o to, aký je celkový rozsah poskytovanej dokumentácie a zároveň aj či poradca poskytuje podporné služby vo forme prítomnosti pri prípadnej kontrole zo strany správnych orgánov.

Kontrola superodpočtu sa začína ešte predtým, než príde kontrolór

Najjednoduchšie sa dôkazy zhromažďujú vtedy, keď vznikajú. Ak firma už pri realizácii projektu vie, aké informácie potrebuje evidovať, kto je za ne zodpovedný a kde budú uložené, nemusí po rokoch rekonštruovať jeho históriu z faktúr, e-mailov a spomienok bývalých zamestnancov.

Aj preto by sa pripravenosť na prípadnú kontrolu nemala začínať až doručením výzvy. V tom momente už firma pracuje iba s tým, čo jej z minulosti zostalo.

"Dobrá dokumentácia by mala obstáť aj bez človeka, ktorý ju vytváral. Ak potrebujeme pri každej otázke hľadať niekoho, kto si ešte pamätá, ako projekt pred rokmi prebiehal, je to signál, že príliš veľká časť informácií zostala nezdokumentovaná," dodáva Kasnár.

Pri superodpočte preto existujú dve rozdielne otázky.

1. Má firma na superodpočet nárok?


2. Ak by ho o niekoľko rokov niekto spochybnil, dokázala by spoločnosť tento nárok presvedčivo obhájiť iba pomocou dokumentácie?

S odstupom času môže byť druhá otázka dôležitejšia. Ak odpoveď na ňu nie je jednoznačné áno, nemusí byť problém v samotnom projekte výskumu a vývoja. Môže byť v tom, čo po ňom vo firme zostalo.

O Novo Consulting

Novo Consulting je slovenská poradenská spoločnosť špecializovaná na financovanie výskumu, vývoja a inovácií, predovšetkým prostredníctvom superodpočtu. Firma prepája ekonomický pohľad s technickým porozumením vývojových projektov. Klientom pomáha s identifikáciou oprávnených projektov a nákladov, prípravou dokumentácie aj nastavením procesov tak, aby bol uplatnený nárok preukázateľný aj pri prípadnej daňovej kontrole. Novo Consulting spolupracuje s viac ako 100 vybranými klientmi a ročne spracúva a dokumentuje viac ako 300 projektov výskumu a vývoja.

Informačný servis


Zdroj: SITA.sk - Superodpočet môže firme ušetriť státisíce eur. Preveruje sa však aj po rokoch © SITA Všetky práva vyhradené.