21.8.2024 (SITA.sk) - V súvislosti so okupáciou Československa v auguste 1968 nikdy nesmieme zabudnúť na desiatky našich zavraždených spoluobčanov, ani na zmarenú túžbu po slobodnom živote miliónov ľudí v našej vlasti. Pri príležitosti 56. výročia invázie vojsk Varšavskej zmluvy to skonštatoval predseda opozičného
zdôraznil Šimečka.
Doplnil však, že snahám cenzurovať a kádrovať sa treba postaviť.
V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom
kliknite sem
V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy, s výnimkou Rumunska, do Československej socialistickej republiky (ČSSR). Jednotky Poľska, Maďarska, Bulharska a Nemeckej demokratickej republiky sa neskôr stiahli, no Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR) rozmiestnil svoje vojská na území ČSSR. Sovietske vojská sa nakoniec stiahli až v roku 1991. Nádeje vkladané do vtedajšieho obrodného demokratizačného procesu v komunistickej strane a spoločnosti vedené prvým tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ)
Alexandrom Dubčekom okupácia zmarila a nastúpila takzvaná politika normalizácie. Za prvého, neskôr generálneho tajomníka ÚV KSČ, bol na jar 1969 zvolený
Gustáv Husák, ktorý sa v roku 1975 stal aj prezidentom. Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených. Československá vláda zaznamenala v septembri 1968 od 21. augusta do 3. septembra 72 mŕtvych, napokon ich priznala 90. Počty zranených sa líšili. Vojská za sebou nechali zničené cesty a rozstrieľané fasády domov.