21. augusta 2024
V súvislosti s vojenskou okupáciou nesmieme zabudnúť na zmarenú túžbu po slobodnom živote miliónov, zdôraznil Šimečka
V súvislosti so okupáciou Československa v auguste 1968 nikdy nesmieme zabudnúť na desiatky našich zavraždených spoluobčanov, ani na zmarenú túžbu po slobodnom živote miliónov ľudí v našej vlasti. Pri ...
21.8.2024 (SITA.sk) - V súvislosti so okupáciou Československa v auguste 1968 nikdy nesmieme zabudnúť na desiatky našich zavraždených spoluobčanov, ani na zmarenú túžbu po slobodnom živote miliónov ľudí v našej vlasti. Pri príležitosti 56. výročia invázie vojsk Varšavskej zmluvy to skonštatoval predseda opozičného Progresívneho Slovenska Michal Šimečka.
„Vražedné besnenie Putinovho režimu na Ukrajine je bolestnou pripomienkou, že ani dnes pred podobným utrpením nie sme imúnni. A varovné sú aj normalizačné snahy niektorých vládnych politikov a úradníkov na Slovensku,“ zdôraznil Šimečka.
Doplnil však, že snahám cenzurovať a kádrovať sa treba postaviť. „Máme morálnu povinnosť chrániť slobodu a demokraciu aj pre naše deti a ďalšie generácie,“ dodal šéf PS.
V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy, s výnimkou Rumunska, do Československej socialistickej republiky (ČSSR). Jednotky Poľska, Maďarska, Bulharska a Nemeckej demokratickej republiky sa neskôr stiahli, no Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR) rozmiestnil svoje vojská na území ČSSR. Sovietske vojská sa nakoniec stiahli až v roku 1991. Nádeje vkladané do vtedajšieho obrodného demokratizačného procesu v komunistickej strane a spoločnosti vedené prvým tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) Alexandrom Dubčekom okupácia zmarila a nastúpila takzvaná politika normalizácie. Za prvého, neskôr generálneho tajomníka ÚV KSČ, bol na jar 1969 zvolený Gustáv Husák, ktorý sa v roku 1975 stal aj prezidentom. Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených. Československá vláda zaznamenala v septembri 1968 od 21. augusta do 3. septembra 72 mŕtvych, napokon ich priznala 90. Počty zranených sa líšili. Vojská za sebou nechali zničené cesty a rozstrieľané fasády domov.
Zdroj: SITA.sk - V súvislosti s vojenskou okupáciou nesmieme zabudnúť na zmarenú túžbu po slobodnom živote miliónov, zdôraznil Šimečka © SITA Všetky práva vyhradené.
„Vražedné besnenie Putinovho režimu na Ukrajine je bolestnou pripomienkou, že ani dnes pred podobným utrpením nie sme imúnni. A varovné sú aj normalizačné snahy niektorých vládnych politikov a úradníkov na Slovensku,“ zdôraznil Šimečka.
Doplnil však, že snahám cenzurovať a kádrovať sa treba postaviť. „Máme morálnu povinnosť chrániť slobodu a demokraciu aj pre naše deti a ďalšie generácie,“ dodal šéf PS.
V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy, s výnimkou Rumunska, do Československej socialistickej republiky (ČSSR). Jednotky Poľska, Maďarska, Bulharska a Nemeckej demokratickej republiky sa neskôr stiahli, no Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR) rozmiestnil svoje vojská na území ČSSR. Sovietske vojská sa nakoniec stiahli až v roku 1991. Nádeje vkladané do vtedajšieho obrodného demokratizačného procesu v komunistickej strane a spoločnosti vedené prvým tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) Alexandrom Dubčekom okupácia zmarila a nastúpila takzvaná politika normalizácie. Za prvého, neskôr generálneho tajomníka ÚV KSČ, bol na jar 1969 zvolený Gustáv Husák, ktorý sa v roku 1975 stal aj prezidentom. Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených. Československá vláda zaznamenala v septembri 1968 od 21. augusta do 3. septembra 72 mŕtvych, napokon ich priznala 90. Počty zranených sa líšili. Vojská za sebou nechali zničené cesty a rozstrieľané fasády domov.
Zdroj: SITA.sk - V súvislosti s vojenskou okupáciou nesmieme zabudnúť na zmarenú túžbu po slobodnom živote miliónov, zdôraznil Šimečka © SITA Všetky práva vyhradené.
©2005-2026 Denník 24hodin