Večne mladí vďaka látke objavenej v ejakuláte? Štúdia na myšiach a hmyze preukázala pozitívne účinky spermidínu

Nachádza sa aj v mnohých potravinách, ktorých konzumáciou vieme podľa vedcov dosiahnuť zlepšenie kognitívnych funkcií, akú sú pamäť či celkovo myslenie.

Dokazuje to najnovšia štúdia medzinárodnej skupiny vedcov, ktorí testovali spermidín na myšiach a vínnych muškách. U tých jedincov, ktorí v strave pravidelne dostávali dávky spermidínu, sa zlepšil metabolizmus mozgových buniek.

Zo záverov štúdie, ktorá bola 13. apríla publikovaná v odbornom časopise Cell Reports a o ktorej píše aj vedecký magazín The Scientist tiež vyplýva, že rovnako by spermidín mal fungovať aj v ľudskom mozgu.

Autofágia

Valter Longo z University of Southern California si myslí, že „spermidín je pravdepodobne jednou z najsľubnejších molekúl pre výskum starnutia vo všeobecnosti“, aj keď v tejto štúdii sa autori zamerali konkrétne na kognitívne schopnosti.

Spermidín je prírodná zlúčenina prítomná v širokej škále potravín, ako sú pšeničné klíčky či zrejúci syr, hoci bola pôvodne identifikovaná v semene. Táto zlúčenina podporuje veľmi dôležitý proces zvaný autofágia.

Autofágia je prirodzený regulovaný mechanizmus bunky, ktorým sa odstraňujú jej nepotrebné alebo nefunkčné zložky. Umožňuje riadenú degradáciu a recykláciu bunkových zložiek. Dokáže tiež eliminovať rozvoj chorôb v organizme.

Dlhovekosť

Hladiny spermidínu, ako aj schopnosť autofágie v bunkách zvierat, vrátane človeka, s vekom klesá. Už predchádzajúce výskumy preukázali, že spermidín dokázal u laboratórnych zvierat život predĺžiť, ako aj posilniť činnosť srdca, imunitné bunky a pamäť.

Tie sa však zameriavali na injekčné podávanie spermidínu. Autori najnovšej štúdie sa však sústredili na jeho prínos v stravovaní, konkrétne dvaja z nich sa už teraz venujú vývoju doplnkov so spermidínom aj v súkromnom sektore.

Frank Madeo, ktorý skúma starnutie na rakúskej univerzite v Grazi spoločne s kolegom Stephanom Sigristom, neurovedcom z Freie University v Nemecku, 14 mesiacov klinicky skúmali účinky spermidínu už aj na ľuďoch.

Pamäť a učenie sa

Seniori, ktorí dostávali tri mesiace v rámci stravy spermidín, vykázali v porovnaní s kontrolnou skupinou mierne zlepšenie pamäte. Za tak krátke obdobie ide o skvelý výsledok. Pri starších myšiach bolo zlepšenie ešte badateľnejšie.

Spermidín im bol podávaný vo vode šesť rokov, čo malo za následok nielen lepšiu pamäť ako u myší, ktoré boli v kontrolnej skupine, ale aj výborné výsledky v testoch učenia.

Autori štúdie zistili, že zlúčenina prechádza cez hematoencefalickú bariéru v mozgu, ktorá predstavuje bariéru medzi krvným obehom a centrálnym nervovým systémom. Následne sa tam niekoľko týždňov hromadí.

V hipokampe myší, teda v časti mozgu zodpovednej za schopnosť učiť sa a pamäť, spermidín podporuje bunkové dýchanie a v podstate tak zvyšuje energiu mozgovej bunky. Podporuje tiež modifikáciu proteínu eIF5A, ktorý súvisí s autofágiou.

Kde ho nájdem?

Vedci rovnakým spôsobom skúmali aj vínne mušky a prišli k rovnakým záverom. Okrem štúdií na myšiach a muškách sa tím zameral aj na stravovacie záznamy 800 seniorov, z ktorých vypočívali hodnoty spermidínu prijatého v strave.

Odhadovaný príjem pozitívne koreloval s výsledkami kognitívnych testov, pričom vyšší príjem spermidínu znamenal aj nižšiu šancu na rozvoj kongnitívnych porúch. Výživové doplnky so spermidínom sú však zatiaľ pomerne drahé.

Našťastie, zvýšiť si hladiny tejto látky v tele sa dá aj prirodzeným spôsobom, a to konzumáciou pšeničných klíčkov, sójových bôbov, húb, hrášku, lieskových orechov, pistácií, špenátu, brokolice, karfiolu a zelených fazuľ.

Zo živočíšnych potravín sa nachádza hlavne v modrom syre či vo vyzretom čedare, ale v nezanedbateľných množstvách aj v mäse.