Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Z domova

04. decembra 2020

Visolajský: Nepotrebujem tri hodiny na štábe počúvať koaličnú hádku, bijú sa o voliča ako dva mesiace pred voľbami. Epidemiologická situácia sa zhoršuje.



Predpovede na Vianoce sú dosť zlé, hovorí lekár Peter Visolajský, ktorý bol v prvej vlne členom permanentného krízového štábu, aj dnes sa s ním premiér radí.



Zdieľať
Visolajský: Nepotrebujem tri hodiny na štábe počúvať koaličnú hádku, bijú sa o voliča ako dva mesiace pred voľbami

Peter Visolajský v rozhovore hovorí:

  • či si vie pred Vianocami ešte predstaviť lockdown,
  • aké máme možnosti v riešení pandémie,
  • prečo dávajú zdravotníci v nemocnicach výpovede,
  • ako vzťahy v koalícii ovplyvňujú prijímanie opatrení.

Zhoršuje sa epidemiologická situácia?

Určite áno. Objektívne známky zhoršovania situácie tu máme dlhodobejšie a nárast počtu pozitívnych sme očakávali aj ho ďalej očakávame.

Premiér opakuje, že máme len dve možnosti – lockdown a plošné testovanie –, a na to nemáme dosť testov. Mali by sme zaviesť lockdown?

Dlhodobo hovorím, že nemáme len tieto dve možnosti. Ukázalo sa, že testovanie celého Slovenska nemalo veľký zmysel. Naopak, v najviac zasiahnutých regiónoch to veľmi pomohlo, hlavne opakované testovanie. Príkladom je Orava, kde opakované testovanie výborne zabralo. Orava a Bardejov je skutočne premiérov úspech. Ale v regiónoch, kde bol výskyt menší, to bolo mrhanie prostriedkami.

Druhý extrém, ktorý premiér komunikuje, je tvrdý lockdown. Podáva ho ako strašiaka a hovorí, že kto je proti plošnému testovaniu, je podporovateľom zamknutia ľudí v domoch. Ale nie sú len tieto dve možnosti. Riešenie je aj miernejšie, môžeme zvoliť zlatú strednú cestu. A tou je obmedzenie mobility a časté a dostupné testovanie s dôslednou izoláciou infikovaných. Rozhodujúca je aj lokálnosť opatrení.

Situácia je o to vážnejšia, že sa blížia Vianoce, problém nevidím ani tak v sviatkoch, lebo mobilita vtedy nie je taká veľká a všetci sedia doma. Rizikový je práve zhon pred Vianocami a zhlukovanie sa v obchodoch a koncoročné večierky. Toto dnes obmedziť je, samozrejme, už obrovský problém.

Ako by sa to malo riešiť?

Dávnejšie som navrhoval, aby sme zaviedli lockdown tak, aby sme pred Vianocami mohli uvoľňovať. Tak, ako sa to deje v Českej republike.

Máme tri týždne do Vianoc, ak nič nezmeníme a neprijmeme opatrenia, ako budú vyzerať?

Predpovede na Vianoce sú dosť zlé. Bude nám narastať najmä počet pacientov v nemocniciach. To pre nemocnice, zdravotníkov a pacientov neveští žiadne dobré Vianoce. Najbližších týždňov sa naozaj obávam. Môže to mať aj politické následky, lebo keď spoločnosť bude vidieť, že je naozaj zle, bude hľadať vinníka a môže to v štáte urobiť veľa zlého.

Máme vyše 1800 pacientov v nemocniciach, ako to môže vyzerať o tri týždne?

Čísla rastú. Keď nepríde k obmedzeniu mobility, bude rásť počet nových prípadov, a teda aj pacientov. Na Vianoce bude mať veľa rodín pohreb. A bude to pokračovať, kým mobilitu neobmedzíme. Okolo Vianoc sa veľmi ťažko znižuje mobilita. Vyhlásiť celoštátny lockdown teraz je ťažko predstaviteľné.

Dlhodobo sme na to upozorňovali, že ho treba skôr, aby sme už v tomto čase uvoľňovali. Aby týždne pred Vianocami mali ľudia trocha voľnosti. Ak by sme to minulé týždne urobili, tak sa predpripravíme na predvianočný nárast infekcie. Ale narastal by z omnoho nižšieho základu ako teraz, keď to je rozbehnuté. Nárast vidíme od ukončenia plošného testovania, kde sa zvýšila mobilita.

Prečo?

Bolo to politické rozhodnutie v štýle – máte modrý certifikát, máte slobodu. To sa netýka len premiéra, takto komunikovali všetky vládne strany. Aj pán Sulík mi na krízovom štábe oponoval, že sa dohodli, že modrý certifikát znamená slobodu a nebudú žiadne obmedzenia. Pritom modrý certifikát neznamenal, že sú ľudia neinfekční, že už nemusia dodržiavať opatrenia.

Plošné testovanie tak nebolo podľa vás taký problém ako komunikácia vlády?

Celoštátne testovanie bolo problém, lebo bolo aj v regiónoch, kde to nemalo veľký význam. Finančné, testovacie aj personálne prostriedky sme mohli využiť úplne inak. Druhý problém bol, že sme ľuďom povedali, že po teste majú „slobodu“. A nakoniec dalo veľa ľuďom mylnú informáciu, že v ich obci to vôbec nie je také zlé, a teda nemusia byť takí opatrní. To bolo veľmi nešťastné a vidíme to na grafe mobility.

Ďaleko pred Vianocami sprísňovalo pravidlá viacero krajín. Keď ste to navrhovali, čo bola odpoveď, prečo sme na to nepristúpili?

Jedna z odpovedí bola, že máme predsa atómové zbrane, ktorými to vyriešime. To bol pokus, že skúsme to inak, a vyhneme sa lockdownu. Dnes sa ukazuje, že to tak, žiaľ, nie je. Vnímam, že na politikov je obrovský tlak. Povedať ľuďom, že musia tri týždne vydržať vo väčších obmedzeniach, chce obrovskú politickú odvahu. Hlavne keď naša spoločnosť nezažila ťažký priebeh na jar a pandémia už trvá dlho.

Som prítomný na diskusiách, kde sa aj pred nami koaličné strany na ústrednom krízovom štábe rozprávajú a politickú odvahu má málokto z koaličných politikov. Viacerí uhýbajú a boja sa to čo len vysloviť. Niekedy mi to však príde veľmi populistické.

Keď dnes nejaký politik povie, že napríklad reštaurácie môžeme otvoriť, že je proti obmedzeniam, tak je pred ľuďmi ako ten lepší politik. Ale je to veľmi nebezpečný populizmus. Koaličná diskusia všetkých strán aj voči verejnosti je veľmi nešťastná a narúša to dôveru ľudí k opatreniam a čoraz viac mi prekáža, ako medzi sebou komunikujú.

V čom?

Bijú sa o voliča, ako keby sme boli dva mesiace pred voľbami.

Od koho počúvate populistické názory najčastejšie?

Keď sa minister hospodárstva verejne opýta, či sa niekto nakazil v reštaurácii alebo posilňovni, nepomáha to. Chápem, ak chce dáta a odpovede, ale toto si majú vyriešiť na koaličnej rade. Ja ako občan nepotrebujem stále počúvať koaličné potýčky. Neplatím politikov z daní, aby som počúval ich hádky.

Chápem, že koaličné fungovanie prirodzene prináša problémy, ale keď sú raz v koalícii, nech si to predebatujú v zavretej miestnosti a nech s tým nezaťažujú ľudí. Nepotrebujem tri hodiny na Ústrednom krízovom štábe počúvať koaličnú hádku. Idem tam popri práci z Nitry a som tam do desiatej večer. Príde mi to nemiestne, a je to mrhanie časom ľudí, ktorí tam prišli. Toto by si koalícia mala vydebatovať predtým a k nám by mala prísť s jednotnými riešeniami.

Sprísňovanie opatrení v zhoršujúcej sa situácii teda neprichádza, lebo koalícia nedrží spolu?

Samozrejme tu hrá rolu aj nálada verejnosti a politici na ňu reagujú. Koalícia je ťažko skúšaná. Je tam boj o voliča, prieskumy hovoria jasne. Keď percentá jednému pribúdajú a druhému ubúdajú, nervozita medzi nimi narastá. A súťažia v tom, kto má ľúbivejšie reči. Tento populizmus škodí opatreniam, ktoré sú nepopulárne, ale potrebné.

Ľuďom treba ukázať víziu, že keď chceme mať dva či tri týždne pred Vianocami voľnejšie, treba dočasne v správnom čase zabrať. Sila lockdownu veľmi závisí od toho, kedy ho zavediete. Ak by sme ho zaviedli skôr, tak mohol byť miernejší.

Ako by mohol vyzerať?

Dával som za úspešný príklad Melbourne v Austrálii, kde vo svojej zimnej sezóne urobili dokonca 110-dňový lockdown. V najsilnejšej fáze mali ľudia možnosť ísť do obchodu pre základné veci, k lekárovi, športovať a do práce. Školy fungovali. Lockdown zaviedli, podobne ako my na jar, v správny čas. Mohli potom fungovať omnoho voľnejšie, lebo keď ho zaviedli, infekcia nebola taká rozšírená.

Ukázalo sa to aj u nás, že keď lockdown zavediete v správnom čase a v správnej intenzite, má najlepšie aj ekonomické výsledky. My tu máme od polovice septembra zbytočné naťahovanie – máme, nemáme obmedzenia, miernejšie, silnejšie, nepodržíme opatrenia tri týždne. Nakoniec budeme po niekoľkých týždňoch v situácii, že budeme musieť aj tak lockdown zaviesť.

Ak by nebol koaličný spor medzi premiérom a SaS, boli by už otvorené školy?

Je to možné, ale je to hypotetická otázka.

Napísali ste na Facebooku, že sa školy neotvorili aj preto, že minister školstva nepriniesol plán pravidelného testovania. Otázka je, či má na to kapacity. Koho chyba je, že nemáme otvorené školy?

Reagoval som na informáciu, že štáb neschválil otváranie škôl. To však nie je pravda, štáb sa nedostal ani cez základný predpoklad – ako otestovať žiakov. To bola podmienka, aby sme v tejto zlej situácii mohli otvárať školy. Nezablokovali sme otvorenie. Pána Gröhlinga si vážim, je to šikovný minister, z tejto vlády jeden z tých lepších.

Ale na ÚKŠ je úplne bežné, že sa určí pracovná skupina, ktorá má nejaký problém vyriešiť. Väčšinou sa to dá ministrovi, pod ktorého to spadá. On si môže prizvať na riešenie, koho uzná za vhodné. Môže poprosiť ministra zdravotníctva, aby mu zabezpečil zdravotníkov, lebo to školstvo nevie samo spraviť. Nejde teda o to, aby si on nakúpil testy a zabezpečil sanitky. Mal to skoordinovať s ministerstvami.

A keď mu niekto robí prieky, treba to pomenovať a riešiť u premiéra. Ale to si majú vyriešiť v koalícii. My sme tam tri hodiny počúvali problémy, ktoré si mali rozdebatovať dopredu a prísť s výsledkom. Nemali vyriešené ani to, či škola vôbec môže vyžadovať testovanie žiakov.

Koaličné vzťahy tak ovplyvňujú, aké opatrenia sa prijmú?

Určite. Aj ten nešťastný plán, ktorý by sme mali mať, by bol hotový skôr, ak by to nebolo riešené ako preteky strán. Ak by koalícia priniesla jeden plán, mohli sme ho už mať hotový. Hoci osobne som voči plánom skeptický.

Problém pandémie teda je, že koalícia sa vo vnútri nerozpráva?

Komplikuje to riešenie pandémie. Mne začína prekážať, že koalícia sa nevie dohodnúť na základných veciach a potom to rieši cez médiá. Cez médiá sa rozdávajú úlohy, potom niekto príde s riešením, ktoré koalícii opäť prezentuje cez médiá. Nie je fér prísť na Ústredný krízový štáb na 30 minút, dať si facebookový status, že je dôležité otvárať školy a zo štábu odísť bez návrhu riešenia.

Všetci chcú otvárať školy, len musíme nájsť riešenie. Ľudia si neuvedomujú, že môžete mať úžasný plán na riešenie pandémie, ale narazíte na to, že aj keď to vyzerá pekne, v praxi sa to nedá zrealizovať. Veľa dobrých myšlienok takto skončilo. Potom to vyzerá tak, že ľudia, čo to vedú, sú úplní blbci, lebo nevedia vyriešiť jednoduchú vec, ale pritom je to nevykonateľné pre zákony alebo nereálnu logistiku.

Neodrádzajú tieto roztržky ľudí od dodržiavania pravidiel?

Škodí to situácii. Nechápem, prečo sa pri otváraní škôl nedohodli na koaličnej rade. Niekedy štáb trvá dlho, ale diskutujeme a vyriešime konštruktívne veľa vecí. Ale často sme tam svedkami, ako sa tam riešia koaličné problémy.

Navonok to vyzerá, že sa situácia v koalícii zhoršuje. Je to tak aj na štábe?

Aj ja to tak zvonka vnímam. Ale môže to súvisieť aj s tým, že koaličná atmosféra hustne, lebo sa zhoršuje situácia.

Kto má dnes politickú odvahu prijať prísnejšie opatrenia?

Ústredný krízový štáb je poradný orgán, vláda sa podľa neho nemusí rozhodnúť. Som skeptický k nápadom, že by pandémiu mali riadiť len vedci alebo odborníci. Konečné rozhodnutie musí byť politické. Zodpovednosť je na vedúcich predstaviteľoch štátu. Štátnickosť politika je v tom, že dokáže urobiť aj nepopulárne veci a vie ľuďom vysvetliť, že to je nevyhnutné, že musíme zaťať zuby a situáciu zvládnuť. A keď to nedokáže, tak nemá ani odvahu to skúsiť.

Komunikáciu opatrení na seba prebral premiér. Dnes teda nemá odvahu povedať, že situácia sa zhoršuje a potrebujeme prísnejšie opatrenia?

Nie je to otázka na mňa. Situáciu mu nezávidím, ale v posledných týždňoch sa mohol rozhodnúť lepšie, podklady aj dostatok informácií na to mal. Vnímam aj to, že mu veľa ľudí radilo zle. V koalícii ani medzi odborníkmi nebol jednotný názor. Ale treba objektívne povedať, že takto rozhodla vláda. Rozhodnutia sú niekedy kolektívne, ale berie za to zodpovednosť jeden človek, čo väčšinou končí na premiérovi.

Ak by ste boli na jeho mieste, aké opatrenia by dnes platili?

Navrhol som lockdown so štyrmi výnimkami – cesta do práce, k lekárovi alebo na opatrovanie, nákup potravín a zdravotná prechádzka/šport. Takýto typ obmedzenia na tri týždne a skombinovať to s antigénovým testovaním v práci a v oblastiach, ktoré majú vysoký nárast alebo výskyt infekcie. Ak by sme to načasovali koncom októbra a začiatkom novembra, tak by sme dnes hovorili, čo ideme otvárať, a premiér by bol poslom dobrých správ. To, čo zažíva teraz Česká republika.

Teraz sme tri týždne pred Vianocami a situácia je iná. Čo treba urobiť teraz?

Sme v patovej situácii riešení, lebo máme predvianočnú mobilitu. Teraz ostáva len to, aby sme opakovane pretestovali najhoršie regióny ako nedávno Oravu a sprísnili mobilitu tak, ako sa to len dá, niekde aj veľmi prísne.

Ako si to môžem predstaviť? Je možné zakázať, podobne ako na Veľkú noc, cestovanie medzi okresmi?

Môžeme zavrieť otvorené terasy reštaurácií, posilňovne a divadlá. Toto sú cirkevné sviatky, ale dalo by sa podmieniť vstup do kostola antigénovým testom z daného dňa. Poskytnúť testy zamestnávateľom, aby si testovali zamestnancov. Možno by sa dala nájsť aj dohoda s obchodnými centrami, aby podporili testovanie zákazníkov.

Zákaz cestovania medzi okresmi si teda neviete predstaviť?

Pre niektoré okresy je aj toto potrebné. Viem si predstaviť, že by sme cestovanie podmienili aj negatívnym testom alebo by sa umožnili len dlhšie návštevné pobyty, aby nebolo presúvanie zbytočne časté.

Mali by sa v najzasiahnutejších regiónoch razantne ešte pred Vianocami sprísniť opatrenia?

Áno. Máme to úspešne vyskúšané na Orave, prísne opatrenia s opakovaným testovaním tu mali výborný výsledok – razantne sa tam znížil počet infikovaných aj pacientov. Tvárime sa však, akoby trasovanie a izolácia pozitívnych už neboli potrebné. Ale môžeme mať aj to najlepšie testovanie, ak pozitívnych, ktorých nájdeme, nevieme desať dní izolovať, testovanie je zbytočné.

Veľa ľudí má problém dodržať karanténu, lebo musia rodine zabezpečiť obživu. Na to sa u nás zabúda, a tak máme veľa ľudí, čo karanténu porušuje. Viaceré štáty na to myslia a ľuďom dávajú podporu navyše, aby mohli ostať doma v karanténe.

Prečo nevieme kontrolovať dodržiavanie karantény?

Od všeobecných lekárov mám informácie, že veľa pozitívnych pacientov nedodržiava karanténu. Karanténu má kontrolovať všeobecný lekár a regionálny úrad verejného zdravotníctva. Vieme, koľko inej roboty majú regionálne úrady, a ak má niekto 5-tisíc ľudí v obvode a plnú čakáreň, určite nevie dohliadať, aby infikovaný sedel doma. Žiadal som, aby pomohla polícia. Nenašla sa ochota.

O slabej kontrole sa hovorí dlhodobo a nič sa nezmenilo, neprišli aplikácie alebo iné inteligentné riešenia. Vieme, kde sú problémy, prečo to neriešime?

Na to, aby sa veci riešili, treba, aby niektorí ľudia pracovali. To je častý problém. Máme veľa kvalitných ľudí, ktorí výborne pracujú pre štát, ale máme na úradoch aj ľudí, ktorí sú experti na výhovorky. Alebo kompetentných presvedčia, že všetko funguje výborne, alebo im dajú tisíc dôvodov ako to, čo od nich chcú, nemôže fungovať. Veci často stroskotajú na tom, že sa niekomu nechce.

Vyvíjali sme aplikáciu, prijal sa kvôli nej nový zákon v zrýchlenom konaní, ale nefunguje. Keď sa o tom rozprávate na ústrednom krízovom štábe, aké dostávate odpovede?

Ozve sa Národné centrum zdravotníckych informácií, aké je to zložité a aké sú tam problémy. Potom sa ozve regionálny úrad, že nemajú kapacity. Spýtam sa, či by to nemohla robiť polícia, tak mi minister povie, že oni majú dosť práce a nie je to také jednoduché. Ja si laicky myslím, že napríklad eKaranténa by sa dala spustiť a bolo by to efektívnejšie, ako keď to má robiť všeobecný lekár, ktorý má plnú ambulanciu, alebo regionálny úrad, ktorý nevie, kde mu hlava stojí.

Ale chýba snaha to riešiť. Veľakrát som počul, ako vrcholných politikov ich podriadení chlácholia, ako to všetko dobre funguje a nie je problém a všetko je zabezpečené.

Sme teraz v takej situácii, že by sme mali zaviesť lockdown, ktorého súčasťou bude aj obmedzenie pohybu?

Teraz je to už ťažké si predstaviť, ale ak nebudeme konať, ocitneme sa v stave, že to bude nevyhnutné. Lebo máme katastrofálne nízke kapacity v nemocniciach. Videli sme to posledné týždne. Česko malo násobne plnšie nemocnice a nemuseli policajtmi povolávať lekárov do nemocníc. My sme to robili v Čadci aj v Leviciach. Pritom sme oproti Česku mali malé množstvo pacientov a oni to zvládli. Ak súčasný rozbeh nezastavíme, iná cesta nebude.

Dnes máme viac ako 1800 pacientov, koľko zvládneme?

Hranicu si nedovolím povedať, závisí to aj od toho, koľko máte v danej chvíli personálu. Problém je, že situácia sa v nemocniciach dlho nezlepšuje. Na to, aby ste zvládali dlhší priebeh pandémie, potrebujete, aby krivka išla v sínusoide. Keď si pozriete českú krivku – vyletela hore, zrazili to, ide dole a to umožňuje nemocniciam sa nadýchnuť. Zobrať aj iných ako covid pacientov, operovať tých, čo čakali na operácie.

U nás sa situácia dlho nemení, krivka stagnuje, teraz začína rásť. To nemocniciam nedovoľuje sa nadýchnuť a zobrať iných pacientov. Toto bude mať vážne následky a vidíme, že nám rastú úmrtia nielen covidové, ale aj necovidové.

Aká je v nemocniciach nálada?

Negatívna. Na jar prišla nádej, že Slovensko začne riešiť zdravotníctvo, a že pochopilo, aké je pre neho dôležité. Ale neprišlo to. Máme tu niekoľko mesiacov novú vládu a ministerstvo, ale keď sa opýtam kolegov, či to pocítili, vravia, že nie. Ľudia v nemocniciach a ambulanciách si uvedomujú, že je situácia vážna a že to patrí k ich povolaniu. Zaťali zuby, ale necítia podporu, a to je veľmi frustrujúce.

Policajti, učitelia, vojaci, opatrovateľky v DSS – tam sa ministerstvá o nich postarali a dali im pocítiť, že sú pre nich dôležití. Dali im aj odmeny. My sme mali dlho debatu, či vôbec lekárom dať odmeny. Tie išli veľmi neadresne a narobili často viac zlej nálady, ako povzbudenia. Ľudia čakali skôr systémové zmeny ako jednorazové odmeny.

Minister hovorí o optimalizácii nemocníc, chce oddlženie vo výške do 600 miliónov, mení riaditeľov. Nestačí to alebo tie zmeny nie sú dobré?

Predvolebná kampaň bola, ako máme málo sestier, hovoríme o tom dlho, ale nový rozpočet neráta s navýšením sumy na platy sestier. Hovorilo sa o reforme vzdelávania, ale nevidíme zásadné zmeny. Sľubovalo sa veľa vecí, ale nevidíme ani náznaky ich plnenia. Áno, vymenili sa riaditelia a niektoré nemocnice začali fungovať lepšie, ale systémovú zmenu necítiť.

V nemocniciach rastie napätie. Keď v tých ťažkých podmienkach nevidíte svetlo na konci tunela, je to demotivujúce. V prvej vlne sme videli, že po núdzovom stave sa nakopili výpovede. Aj teraz veľa lekárov aj sestier dáva výpovede a čakajú len na koniec núdzového stavu, aby mohli z nemocníc odísť.

Prečo dávajú výpovede?

Je to pocit beznádeje, že sa tu nič nezlepší. Tá beznádej sa v kritickej situácii znásobí. Ponuky mimo nemocníc sú veľmi lukratívne. Keď máte ako sestra na oddelení prekladať 80- až stokilových pacientov po nočných, cez Vianoce, soboty, nedele a niekto vám ponúkne prácu na súkromnej ambulancii, kde budete len cez pracovné dni a do 15.00, tak sa ľahko rozhodnete. Ak je sama v noci na celé oddelenie, je to iná zodpovednosť, ako keď je s lekárom v obvodnej ambulancii.

Systémové zmeny sa robia ťažko a často dlho. Druhá vec je, či cítite podporu. Prečo od ministra zdravotníctva Mareka Krajčího nemáte pocit, že sa situácia zlepší a že máte jeho podporu?

Od apríla žiadam príplatky pre zdravotníkov, ako majú policajti či vojaci. Hovoril som to na krízovom štábe pred ministrami, aj premiér ma podporil. Nejde o peniaze, mimo nemocnice si každý zarobí lepšie. Ale tu sa ľudia obetujú, riskujú svoje zdravie, a je to prejav, že si to niekto váži. Doteraz to nie je vyriešené.

Mám kolegu, ktorý je dôchodca, aj tak pracuje, ochorel v nemocnici na covid, mal ťažký zápal pľúc, bol hospitalizovaný. Dostal 36 eur na deň PN-ky. Už je naspäť v nemocnici a ošetruje pacientov. Keď toto vidia mladí kolegovia po škole, nemajú motiváciu ostať v našej nemocnici, keď okolité krajiny im ponúkajú diametrálne odlišné podmienky.

Čo by mal urobiť minister, aby mali pocit, že sa ich zastane?

Ťažko poviete zdravotníkovi, že ministrovi na vás záleží, keď je december, druhá vlna a vidia, ako sa ministerstvá starajú o vojakov či policajtov a ako sa starajú o zdravotníkov. A nejde len o príplatky, ale aj o prístup. Slovensko je asi jediná krajina, ktorej ministerstvo zdravotníctva navrhlo počas koronakrízy sprísnenie pokút pre zdravotníkov.

Obávate sa toho, aké Vianoce nakoniec budú?

Mám veľké obavy. Ale budem sa snažiť spraviť všetko, aby boli lepšie, a viem, že aj moji kolegovia v nemocniciach urobia pre to maximum. Len sme obmedzení podmienkami, aké na svoju prácu máme. Aj vláda môže ešte stále veľa spraviť pre lepšie Vianoce. Čas sa však kráti. Najhoršie je nespraviť nič. Nad koronavírusom nakoniec zvíťazíme, a treba vyhrať aj túto zimnú bitku.

Zdroj: Denník N


   Tlač    Pošli

   

Súvisiace články:


 Koronavírus: Na Slovensku pribudlo vyše 2-tisíc nakazených, ale viac je opäť vyliečených. Počet úmrtí sa blíži k tisícke (4. 12. 2020)
 Taliansko zakazuje cestovanie medzi regiónmi počas Vianoc, budú však platiť aj výnimky (4. 12. 2020)
 Rakúsko zavádza karanténu pre ľudí prichádzajúcich do krajiny, pre niektorých však môžu platiť výnimky (4. 12. 2020)
 Biden požiada Američanov, aby 100 dní nosili rúška (4. 12. 2020)
 Od pondelka sa musia preukázať testom na hraniciach aj pendleri (3. 12. 2020)
 Konzílium odborníkov rozhodlo o lyžiarskych strediskách, Slováci sa na svah tak skoro nedostanú (3. 12. 2020)
 Je to úbohé a smiešne, reagoval Sulík na slová premiéra Matoviča (3. 12. 2020)
 Koronavírus: Pribudlo takmer dvetisíc nových prípadov a 32 úmrtí (3. 12. 2020)
 Španielsko počas sviatkov obmedzí pohyb medzi regiónmi (3. 12. 2020)
 Naď: Verím,že vianočný lockdown príde prirodzene a upokojí sa situácia (2. 12. 2020)



nasledujúci článok >>
Miba darovala mestu Dolný Kubín 10 tisíc EUR na výsadbu stromovej aleje
<< predchádzajúci článok
Žilinka sa stane novým generálnym prokurátorom, rozhodla prezidentka Čaputová