Voyager 1 onedlho prekoná svetelný deň v medzihviezdnom priestore

Mys Canaveral 14. novembra - Sonda Voyager 1 sa stane prvým ľudským výtvorom, ktorý prekoná vzdialenosť jedného „svetelného dňa“. Znamená to viac než 26 miliárd kilometrov od Zeme, kde z Mysu Canaveral odštartovala 5. septembra 1977. TASR o tom píše podľa agentúry AP.

Pozoruhodný míľnik Voyager 1 dosiahne v stredu a rádiový signál (šíriaci sa rýchlosťou svetla) potom za 24 hodín dorazí na Zem. Inými slovami - prekoná vzdialenosť jedného svetelného dňa. Podľa odhadov NASA bude sonda potrebovať ďalších 18.000 rokov, kým prekoná vzdialenosť jeden svetelný rok.

Manažérka projektu Suzanne Doddová vníma Voyager 1 ako vyslanca Zeme, ktorý uháňa medzi hviezdami a zároveň doma na Zemi vyvoláva „pocit úžasu“. „Je to národný poklad,“ uviedla pre AP.

Pri príležitosti tohto míľnika NASA vyzýva ľudí na celom svete, aby v utorok po západe slnka pomocou vlastných telefónov (alebo obyčajnou baterkou) pomocou Morseovej abecedy do nočnej oblohy „vyblikali“ V-G-R ako volací znak sondy.

Napriek občasným problémom, ktoré sa technike v takto „pokročilom veku“ nevyhýbajú, Voyager 1 (hmotnosť 721,9 kg) a jeho dvojča Voyager 2 naďalej posielajú na Zeme vedecké a technické údaje. Obe sa od Zeme rôznymi smermi vzďaľujú rýchlosťou 61.000 km/h. Hoci Voyager 2 odštartoval o dva týždne skôr, hranicu jedného svetelného dňa dosiahne až v roku 2035.

Voyager 1 v rokoch 1979 a 1980 preletel okolo Jupitera a Saturna a v roku 2012 vstúpil do oblasti, ktorú NASA definuje ako medzihviezdny priestor. Voyager 2 obletel obe planéty a potom aj Urán a Neptún a do medzihviezdneho priestoru vstúpil v roku 2018. Obe sondy vyslali na Zem okrem iných údajov aj množstvo výnimočných fotografií.

Obe sondy nesú posolstvo pre prípadnú mimozemskú inteligenciu. Na medenej pozlátenej platni je 115 obrázkov zakódovaných v analógovej forme, tiež poloha Zeme a Slnečnej sústavy v našej Galaxii. Okrem nich zvukové záznamy 55 pozdravov v rôznych jazykoch, prírodné zvuky a hudbu vrátane Mozartovej Čarovnej flauty.

Voyager 1 už má niekoľko zápisov v Guinnessovej knihe rekordov - dostal sa ďalej než akýkoľvek iný ľudský výtvor a v roku 1990 zhotovil v priestore za Neptúnom najvzdialenejšiu fotografiu Zeme – ikonický „bledomodrý bod“ (Pale Blue Dot).