Bude mať Zem sestričku?

Vedci pozorujú proces, ktorý môže skončiť vznikom terestriálnych planét. Do tejto kategórie patrí aj naša Zem. Nie je však vylúčené, že modrá planéta má v kozme už svoje dvojča. „Je takmer nemožné predstaviť si, že niečo podobné Zemi vo vesmíre nie je,“ povedal nám astronóm profesor Michael Merrifield z Univerzity v Nottinghame. 

 

Na prvý pohľad je vesmír studený a mŕtvy, ale v skutočnosti sa v ňom stále niečo deje. Americkým astronómom sa pomocou Spitzerovho vesmírneho teleskopu podaril neobvyklý objav. Pozorujú kotúč kozmického „odpadu“, víriaci okolo hviezdy, ktorá je veľmi podobná nášmu Slnku. Pravdepodobne sa takto formujú planéty terestriálneho typu, medzi ktoré patrí aj naša Zem. Je to o to fascinujúcejšie, že vedci odhadujú vek hviezdy na 30 miliónov rokov. Je teda približne rovnako stará ako bolo Slnko, keď v jeho gravitačnom poli vznikali planéty. Je preto možné, že vo vesmíre je „zamiesené“ na mladšiu sestričku Zeme.
„Je to veľmi zriedkavá trieda objektov, ktorá nám môže poskytnúť pohľad na to, ako mohla vyzerať naša slnečná sústava a vývoj terestriálnych planét,“ tvrdí Dean Hines z Vesmírneho vedeckého inštitútu, šéf tímu vedcov, ktorí sa podieľali na objave. V spomenutom kotúči dochádza k vzájomným kolíziám objektov, podobne ako v páse asteroidov medzi Marsom a Jupiterom. „Niečo podobné vidíme po prvý raz medzi 33 hviezdami podobnými Slnku, ktoré sme doteraz pozorovali,“ povedal profesor Michael Mayer z Arizonskej univerzity.
Hviezda s názvom HD 12039 je vzdialená 137 svetelných rokov. Je o osem percent jas-    nejšia, o niečo chladnejšia a o trochu väčšia ako naše Slnko.

Naša planéta mala šťastie

Profesor Michael Merrifield, ktorý odpovedal na naše otázky, je popredným britským astronómom a je dokonca v Guinnessovej knihe rekordov za vytvorenie najmenšej troj-dimenzionálnej mapy na svete.
Môže mať naša planéta Zem niekede vo vesmíre svoje dvojča?
 - Ako vedec by som možno nepoužil výraz dvojča. (Smiech.) Je však veľmi pravdepodobné, že planéta značne podobná Zemi vo vesmíre existuje. Je to klišé, ale je to tak, vesmír je taký obrovský, s takým množstvom planét, že je takmer nemožné predstaviť si, že niekde nie je niečo podobné Zemi. Skutočne si nemyslím, že by sme mohli byť až takí výnimoční.
Napriek tomu Zem výnimočná je...
- Áno, máme tu vodu. Zem mala to šťastie, že sa nachádza v takzvanej zóne prežitia. Keď ste priďaleko od Slnka, všetko zamrzne, keď ste v pri ňom príliš blízko, všetko sa vyparí.
Existujú stále nejaké tajomstvá týkajúce sa vzniku našej slnečnej sústavy alebo má veda vo všetkom jasno?
- Treba priznať, že sú tu stále nejasnosti. Jeden z dôvodov je aj to, že naše doterajšie poznatky sú takpovediac neustále  konfrontované s vývojom našich vedomostí o vesmíre, ktoré sa rozširujú doslova v každom momente. Máme teóriu o vzniku slnečnej sústavy, ktorá by mala platiť aj pri iných systémoch v kozme, ale nie je to tak. Stále musíme hľadať vysvetlenia.
Čo vás na vesmíre fascinuje?
- Pravda je, že z veľkej miery som astronómom preto, že som lenivý. (Smiech.) V astronómii sa nemusíte trápiť s rôznymi pokusmi ako vo fyzike či chémii, ktoré trvajú a trvajú. (Smiech.) Okrem toho astronómia je stále vedný odbor, v ktorom môže niečo výnimočné dosiahnuť aj malá skupinka ľudí, dvaja - traja. Nepotrebujete na to obrovské vedecké tímy. 

(am, spitzer.caltech.edu)
Andrej Matišák