Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Kultúra

11. januára 2017

Časť básne Nad Tatrou sa blýska sa stala súčasťou slovenskej hymny



Autor piesne Nad Tatrou sa blýska



Zdieľať
Autor piesne Nad Tatrou sa blýska Foto: Wikipédia/neznámy autor
Dolný Kubín/Bratislava 11. januára (TASR) - Štúrovský básnik a spisovateľ, autor textu slovenskej hymny Janko Vlastimil Matúška zomrel deň po svojich narodeninách pred 140 rokmi 11. januára 1877.


Jeho literárna aktivita úzko súvisí s národnobuditeľskou činnosťou. K popredným príslušníkom generácie štúrovcov sa zaradil literárnou tvorbou počas štúdií v Bratislave. V kruhu štúrovcov sa prejavil ako nadaný básnik, najbližší poézii Janka Kráľa, s ktorým ho spájalo aj celoživotné priateľstvo. Filozoficky ho prednáškami ovplyvnil Ľudovít Štúr, umelecky baladická tvorba Adama Mickiewicza. Po revolúcii 1848-1849 sa však tvorivo odmlčal.

Janko Vlastimil Matúška sa narodil 10. januára 1821 v Dolnom Kubíne. V rokoch 1839-1844 študoval teológiu na Evanjelickom lýceu v Bratislave. Na akademickej pôde sa prezentoval svojou pôvodnou i prekladovou poéziou. Napísal povesť Svätý zákon (1842), veršované historické povesti (Pomsta, Klára Zachová, Hrdosť), balady na motívy ľudovej slovesnosti (Kozia skala, Púchovská skala), príležitostnú kratšiu lyriku, piesne a rečňovanky. Niektoré z jeho piesní zľudoveli. Dramatická (Siroty 1846) a prozaická tvorba (Zhoda liptovská 1848) však nedosiahla umeleckú úroveň jeho poézie.

Na snímke turista schádza z vrchu Plačlivé v Západných Tatrách. Foto: TASR - Andrej Galica


V marci 1844 odišiel do Tisovca, aby vykonal kandidátske skúšky. V polovici roku 1844 sa vrátil na rodnú Oravu, kde až do roku 1848 pôsobil ako vychovávateľ v oravských rodinách. V rokoch 1848-1849 spoluorganizoval Slovenské povstanie na Orave a po ňom na jar 1849 sa pred maďarskými jednotkami ukrýval, čo zanechalo trvalé stopy na jeho zdraví a literárne sa odmlčal. Stal sa úradníkom na súde, neskôr vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej.

V materiálnych ťažkostiach a na následky ťažkej choroby zomrel 11. januára 1877 vo svojom rodisku, na milovanej Orave. Na jeho hrobe v Dolnom Kubíne stojí: "Svoji svojmu!".

Báseň Nad Tatrou sa blýska, s pôvodným názvom Ponad Tatrou blýska, vznikla (aj s ďalšou s názvom Lúčenie) počas osudných udalostí po odvolaní Ľudovíta Štúra z miesta zástupcu Katedry reči a literatúry československej v Prešporku (dnes Bratislava) na Silvestra v roku 1843. Báseň napísal Janko Matúška na nápev ľudovej piesne Kopala studničku, pozerala do nej. Burcujúce slová básne prvýkrát spievali Štúrovi študenti v čase protestného odchodu z Prešporku do Levoče (5. a 6. marca 1844), neskôr sa stala najobľúbenejšou piesňou štúrovskej mládeže.

Slová hymny zapísal Viliam Paulíny. Jeho zápis je najstarším zachovaným rukopisom dnešnej hymny a uložený je v archíve v Martine. Podľa pracovníkov Archívu literatúry a umenia Slovenskej národnej knižnice (SNK) v Martine "je možné, že Janko Matúška si slová piesne vôbec ani nezapísal, takže môžeme Paulínymu ďakovať, že tak urobil".

Pôvodne mala báseň šesť strof, neskôr bola upravená a okresaná na štyri. Prvá upravená strofa tejto básne – piesne (s textom "zastavme sa bratia") sa od 12. decembra 1918 stala súčasťou československej štátnej hymny a dnes sú prvé dve upravené strofy slovenskou štátnou hymnou podľa zákona číslo 63/1993 Zbierky zákonov.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
TV JOJ a Markíza dostali pokuty, zaplatia tisíce eur
<< predchádzajúci článok
VIDEO: Orchester Štátnej filharmónie v Číne vypredal koncertné sály

Časť básne Nad Tatrou sa blýska sa stala súčasťou slovenskej hymny - diskusné fórum čitateľov