Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Radíme

07. októbra 2005

Piť pivo je tiež veda



Dôležitá je teplota a správny pohár , Pena musí vydržať päť minút , Ak sa vám prilepia nohavice, nápoj má patričnú kvalitu, Nalievajú vám správne? , Jeden polliter = 180 gramov mäsa



Zdieľať
Zájsť na pivo patrí u nás ku každodenným rituálom. Čo však o tomto kultovom nápoji vieme? Tušíme vôbec, odkiaľ pochádza?
Pôvodne sa predpokladalo, že kolískou piva je Egypt. No archeologické nálezy svedčia o tom, že už neolitickí ľudia v Mezopotámii dokázali vyrábať a piť pivo. Výroba piva v staroveku mala veľa spoločné s jeho dnešnou výrobou. Základom pre slad, z ktorého sa pivo vyrábalo, bol jačmeň, používala sa aj pšenica. Úpravou obilia boli poverené ženy, najčastejšie otrokyne. V prvých lekárňach v Mezopotámii boli z medu, mlieka, korenia, zo soli, z bylín, olejov a piva zhotovované liečivé nápoje a masti. Takže ak ste doteraz nedokázali ospravedlniť svoju pivársku vášeň, jeden dôvod na pitie piva sa ponúka: Pivo lieči!
Pivo sa vždy pilo zo špeciálnych nádob. Vyrábali sa z kameniny, porcelánu, zo
striebra, z cínu, bronzu a napokon zo skla. Vynaliezavosť v zdobení nepoznala hraníc. Nádoby sa maľovali, striebrili, zdobili rôznymi motívmi. V Anglicku sa pivo pilo z porcelánových pohárov, ktoré mali na dne porcelánovú žabu, a tá pri pití vydávala zvuk. Nemeckí študenti mali zas poháre v tvare vysokej topánky, v severských krajinách boli rozšírené nádoby z dreva.
Dnešnému konzumentovi je často jedno, z čoho pivo pije. Smäd uhasí aj priamo z plechovky. Zmenili sa zvyky, na skutočné vychutnanie piva chýba čas. Pritom, podľa znalcov, sa pivo pije najprv zrakom. Pena sa najdlhšie udržuje v širšom pohári, ktorý sa smerom hore zužuje. Svetlé pivá by sa vraj mali podávať v priezračných svetlých pohároch a mali by byť tým väčšie, čím je pivo svetlejšie. Silne peniace pivo si vyžaduje pohár, ktorý sa navrchu zužuje, aby bol obmedzený styk so vzduchom. Pivá jantárovej farby sa najlepšie pijú v širokých pohároch na stredne vysokých stopkách a čierne pivá v pohároch na vysokých stopkách, ktoré sa smerom hore nezužujú. Piť pivo je skrátka celá veda.

Dôležitá je teplota a správny pohár

Aby malo pivo správnu chuť, treba dbať na jeho ošetrovanie, ale aj na správne podávanie a nalievanie. Malo by mať iskru, dostatok hustej a trvácnej peny. Svetlé pivo má mať peknú zlatú až zlatožltú farbu, tmavé granátovú až čiernu. Preto ho musíme skladovať v čistých prevzdušnených skladoch bez zapáchajúcich produktov a chrániť ho pred slnečným teplom.
Na chuť piva vplýva napokon aj teplota podávaného nápoja. Pri čapovanom pive v lete by mala byť asi 7 °C, v zime približne 7 až
10 °C a pri tejto teplote by sme ho mali aj skladovať. Teploty nižšie ako 4 °C pivu škodia, a takto podchladenému pivu často hrozí vznik chladového zákalu. Naopak, teplé pivo stráca chuť vplyvom unikajúceho oxidu uhličitého, pričom môže nadmerne peniť, a to zhoršuje manipuláciu pri čapovaní. Prirodzene, nemenej významná je estetická stránka. Veď je niečo krajšie ako pohľad na pohár s iskrivým priesvitným mokom s bielou penou na vrchu? A práve preto je dôležité používať na pivo čisté a vhodné poháre, z bezfarebného skla, s hladkými okrajmi a rovnými plochami.

Pena musí vydržať päť minút

Pivo silne pení, keď je nesprávne chladené alebo sa neodborne skladuje, keď sa so sudom pred narazením hýbalo, alebo ak sud narazili hneď po privezení. Príčinou penenia môže byť aj upchatý kohútik, ak je pivo pod veľkým tlakom, alebo ak sú znečistené či príliš zohýbané a vyduté rúrky. Podľa noriem by malo mať pivo po narazení aspoň trojcentimetrovú penu, a tá by nemala úplne zmiznúť v priebehu piatich minút.
Zlú penivosť má na svedomí aj zlé sýtenie oxidom uhličitým. Príčinou býva zlý technologický postup pri výrobe, stáčanie zvetraného piva, zlá tesnosť suda alebo uzáveru na fľaši, nízka teplota či mastný pohár. Pri fľaškovom pive zohráva úlohu aj slnečné svetlo.

Ak sa vám prilepia nohavice, nápoj má patričnú kvalitu

Bezchybné pivo musí mať určité chemické a fyzikálne vlastnosti, ktoré sú dané normou a podliehajú chemickým rozborom. Kontrolujú sa  degustáciami, ktoré robia pracovníci s príslušnými skúškami a oprávneniami. Pri degustácii sa hodnotí priezračnosť, penivosť, čiže stabilita peny a jej farba, ďalej vôňa a chuť, pivo musí byť bez cudzích prímesí. Hodnotí sa tiež plnosť, teda vyváženosť jednotlivých chuťových zložiek a ráz, to znamená nasýtenie oxidom uhličitým.
Dôležitou vlastnosťou piva je horkosť, tá musí byť adekvátna druhu piva. Pri 12-percetných pivách je vyššia ako pri 10-percentných. Pivo nesmie mať drsný charakter. Všetky výsledky spracúva degustátor v číselnej forme, pričom degustáciu robí zvyčajne viac degustátorov a ich závery sa porovnávajú.
V minulosti sa však pivo posudzovalo nielen zrakom a chuťou. Richtár, obecný pisár alebo na to určení úradníci si sadli v kožených jelenicových nohaviciach na dubovú lavicu poliatu pivom. Ak sa nohavice prilepili, bolo pivo dobrej kvality. Hovorilo sa: „Aký var, aká sila, na nohavice sa im lavica prilepila.“ Tento zvyk zrejme pochádza z Bavorska. V histórii mníchovského veľkopivovaru Hackerbräu, ktorý funguje už od roku 1417, sa uvádza, že už v polovici 15. storočia bolo v Mníchove starodávnym zvykom každoročne skúšať kvalitu piva určenými znalcami. Sládok nalial pivo na drevenú lavicu a znalci celú hodinu bez pohnutia sedeli a pili. Na dohodnuté znamenie vstali a ak sa lavica zdvihla s nimi, bolo pivo dobré. Ak nie, musel sládok zaplatiť pokutu. Znalci boli v Mníchove veľmi vyťažení, lebo hoci bol v roku 1620 Mníchov ešte len malým mestom, mohli ste v ňom napočítať až 72 pivovarov!

Nalievajú vám správne?

Pena rozhodne nie je iba na ozdobu. Chráni pivo pred kontaktom so vzduchom, ktorý spôsobuje rýchly únik chuti. Pena sa najlepšie vytvorí, ak pohár nakloníme a pivo z fľašky nalievame pomaly na vnútornú stranu pohára, po skle a nie prudko zvrchu. Keď je pohár plný asi do polovice, postavíme ho kolmo a ďalej dolievame po malých dávkach. Keby sme nalievali pivo po stenách pohára až do vrchu, neunikol by z neho žiaden oxid uhličitý a pena by vyzerala ako nejaká nálepka. Je to síce oxid uhličitý, ktorý dodáva pivu iskrivosť a osviežujúcu silu, ale jeho veľké množstvo tieto vlastnosti ničí.
Pri kúpe piva si nezabudnite pozrieť dátum minimálnej trvanlivosti. Vyberajte si iba číre pivo bez usadenín, výnimku tvorí kvasnicové, ktoré je stále zakalené. Ak si myslíte, že kvalita piva sa dlhšie uchováva v zelenej fľaške, nie je to pravda. Farba fľaše, zelená, hnedá alebo iná, nemá na kvalitu žiaden vplyv.

Jeden polliter = 180 gramov mäsa

Z hľadiska výživnej hodnoty môžeme pivo považovať za plnoprávnu potravinu. Pravda, ak zabudneme na obsah alkoholu... Pivo je veľkou zásobárňou aminokyselín, potrebných na stavbu bielkovín v tele, má veľkú kalorickú hodnotu, a preto môže slúžiť ako zdroj energie, ktorá sa v tele rýchlo uvoľňuje. Ďalej obsahuje množstvo vitamínov, prevažne zložiek B-komplexu, tiež veľké množstvo iónov a dokáže rýchlo dodať telu chýbajúce soli. Podporuje trávenie, odporúča sa pri podvýžive, v rekonvalescencii, pri telesnej vyčerpanosti a podľa najnovších výskumov pomáha regenerovať poškodenú pečeň. Vďaka obsahu estrogénov má priaznivý vplyv na pohlavnú hormonálnu činnosť a na celkový metabolizmus. Pivo sa dokonca odporúča dojčiacim matkám, pretože obsahuje vitamíny a dráždivé látky priaznivo pôsobiace na ich telesný stav. Len na porovnanie, sto gramov (čiže deci) plzenského piva má 45 kalórií, teda toľko, koľko má sto gramov ovocnej šťavy, ale pivo má pritom trikrát menej cukru. Napríklad 100 g koňaku má 75 kalórií, rovnaké množstvo sladkého vína 140 kalórií a kúsok torty 450 kalórií. Výživná hodnota pollitra piva zodpovedá napríklad 300 g zemiakov, 100 g chleba,
25 ml slnečnicového oleja, 30 g masla alebo
180 g mäsa.


   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Kohn 7.10.2005
<< predchádzajúci článok
Slávik v znamení zmien