Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Z domova

20. decembra 2007

Slovenčinu menšín treba zlepšiť, ale nie násilne



Podpredseda SMK a bývalý minister školstva Slovenskej republiky László Szigeti vyzýva ministra školstva na ďalší dialóg o koncepcii výchovy a vzdelávania v národnostnom školstve, ktorú v stredu ...



Zdieľať
BRATISLAVA 20. decembra (WEBNOVINY) - Podpredseda SMK a bývalý minister školstva Slovenskej republiky László Szigeti vyzýva ministra školstva na ďalší dialóg o koncepcii výchovy a vzdelávania v národnostnom školstve, ktorú v stredu schválila vláda. Po vyjadreniach premiéra Roberta Fica a podpredsedu vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušana Čaploviča o zachovaní status quo v otázke národnostných menšín ostalo len pri prázdnych slovách, lebo táto koncepcia ho jednoznačne porušuje, povedal Szigeti. Priznal, že treba zlepšiť znalosť slovenčiny národnostných menšín, ale nie násilným spôsobom. Vyzýva preto na dialóg a komunikáciu, možno zvolanie celoštátnej konferencie. Občianska neposlušnosť je až posledná možnosť, tvrdí Szigeti. "Národnostné školstvo dostalo krásny darček, ktorým však nie sú ani počítače ani iné učebné pomôcky, ale nová koncepcia výchovy a vzdelávania národnostných menšín, s ktorou SMK nesúhlasí," povedal Szigeti. "Materiál obsahuje mnoho poloprávd a zavádzajúce informácie. Napríklad, že si nevyžiada zvýšené nároky na štátny rozpočet a zamestnanosť. Ak rodičia budú žiadať vyučovanie v národnom jazyku, bude potrebný nárast pedagógov a toto si vyžiada viac financií," informoval na dnešnej tlačovej besede. Koncepcia vychádza z národného programu výchovy a vzdelávania, v ktorom sa podľa Szigetiho takéto zásadné zmeny neobjavili. Reagoval aj na vyjadrenie ministra školstva Jána Mikolaja, že chcú, aby "boli tieto deti plnohodnotné, aby to, čo sa učí v iných školách mohli tiež vedieť". "Minister si neuvedomuje, že vzdelanie je na všetkých typoch škôl rovnocenné," povedal podpredseda SMK. Szigeti apeloval na ministra, aby odpovedal, ako hodnotí výsledky monitoru, externých maturitných skúšok, účasť žiakov z národnostného školstva na rôznych súťažiach a olympiádach. Žiaci s vyučovacím jazykom maďarským na základe medzinárodného merania dopadli lepšie ako ich rovesníci s vyučovacím jazykom slovenským. "Táto koncepcia bohužiaľ vychádza z dielne SNS, ktorí sa usilujú o to, aby sme vnímali národnostné školstvo cez optiku ovládania slovenského jazyka," povedal Szigeti. Koncepcia povoľuje národnostným školám len používanie učebníc, ktoré sú prekladom materiálov, ktoré sa používajú v školách s vyučovacím jazykom slovenským, okrem učebníc materinského a cudzieho jazyka. Ako povedal Szigeti, problémom by bola učebnica pre sedemročného prváčika, pre ktorého je slovenčina vlastne cudzím jazykom. Problém vidia aj v zvýšení hodinovej dotácie slovenského jazyka, ktorá by podľa SMK bola na úkor iných predmetov. V štátnom výchovno-vzdelávacom programe je zakotvené, že jazyk národností odporúčajú zaradiť do školského programu výchovy a vzdelávania, to znamená, že Slovensko nepočíta, že budú povinnými predmetmi. Ústava SR hovorí, že občanom národnostných menšín a etnických skupín sa zaručuje právo zúčastňovať sa na vyriešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín a etnických skupín. Podľa tvrdení Szigetiho tento článok vláda a Ministerstvo školstva SR odignorovali, ani odborníci ani žiadne iné organizácie neboli prizvaní, aby sa na tvorbe koncepcie zúčastňovali. "Padli za obeť aj poslední dvaja zamestnanci národnostného oddelenia ministerstva školstva, ktorí odmietli do koncepcie napísať to, čo minister chcel a preto ich vyhodili," tvrdí Szigeti. Hanebným spôsobom podľa neho rokovala aj Rada vlády SR pre národnostné menšiny a etnické skupiny - po piatej poobede, keď sa už podpredseda vlády pre menšiny Dušan Čaplovič ponáhľal preč. Je to nedôstojný prístup k takej dôležitej koncepcii, dodal. SITA

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Dexia banka poskytne Nitrianskemu samosprávnemu kraju úver
<< predchádzajúci článok
V Ugande zatkli 100 ľudí za to, že nemali záchody