Dokonalý manžel

Volám sa Jana a pochádzam z menšieho mesta na západnom Slovensku. Vydávala som sa dva týždne po skončení strednej školy za syna dlhoročných priateľov. Boli sme rovesníci, odmalička sme sa stretávali, každý teda predpokladal, že sa raz vezmeme.

Milana, tak sa volá môj manžel, ľudia poznajú ako pokojného a starostlivého chlapa. Má výborné zamestnanie, nepije, raz týždenne chodí s partiou hrať futbal. Keď som otehotnela, Milan sa vznášal od radosti. Úplne ma odbremenil od domácich povinností, na väčšie upratovanie najal pomocníčku a bežné domáce práce si vzal na starosť on. Narodil sa nám krásny, zdravý syn a v celom meste nebolo pyšnejšieho tatka. Po roku sa situácia opakovala a Ivanko dostal pod stromček Hanku. Všetky priateľky mi závideli moje manželstvo a dokonalú rodinu. Ale mňa táto dokonalosť ubíjala. Cítila som sa ako v klietke. Veľakrát som mala chuť zrevať na manžela, aby spravil niečo nečakané. Aby po futbale ostal s partiou v krčme a prišiel opitý, aby aspoň raz zabudol po práci nakúpiť alebo neumyl po sebe riad, nechal na podlahe špinavé ponožky... To sa však nikdy nestalo. Keby som sa s takýmto niečím zdôverila kamarátkam, považovali by ma za šibnutú. Preto som svoje trápenie dusila v sebe. Presne podľa očakávania nemal Milan žiadne námietky, keď som po Hankiných tretích narodeninách nastúpila do zamestnania. Spokojnosť manželky je predsa prvoradá.
Zamestnala som sa ako ekonómka v blízkom okresnom meste. Aby som nemusela do práce dochádzať autobusom a strácať tak čas, dostala som od manžela auto. V práci som sa cítila pomaly lepšie ako doma. Brala som si na plecia veľa pracovných povinností a často som ostávala aj dlho po skončení pracovnej doby. Milanovi to neprekážalo, tešil sa, že som spokojná.
Pár mesiacov po nástupe do zamestnania firma zorganizovala večierok. Ani na prvé rande som sa nechystala tak dlho, a tak dôkladne ako naň. Nový kostým, účes od kaderníčky, perfektný mejkap. Ani vo sne by mi nenapadlo, ako sa to tam celé skončí. Hneď po príchode som sa vo vestibule zrazila s kolegom z inej pobočky. A mne sa doslova podlomili kolená - prvýkrát v živote. Takého šarmantného a charizmatického chlapa som totiž ešte nikdy nestretla. Čo tam po tom, že mal povesť sukničkára a lámača ženských sŕdc. Nedokázala som si pomôcť. Ako zhypnotizovaná som celý večierok strávila s Romanom a úplne automaticky som s ním skončila v motelovej izbe. Domov som sa bez akýchkoľvek výčitiek svedomia dostala až nadránom. Ivan pri neskorých raňajkách s úsmevom povedal, ako je rád, že som sa dobre bavila, nemôžem predsa stále iba pracovať a venovať sa rodine.
Od toho večierka sa s Romanom stretávam pomerne často, potrebujem ho totiž k životu ako soľ. On je presne to vzrušenie, ktoré mi môj dokonalý manžel nevie poskytnúť.
Neverím, že Milan nič netuší. Nie je predsa hlúpy. Som si však istá, že pre pokoj v rodine a moju spokojnosť bude naďalej vystupovať ako starostlivý a dokonalý manžel, ktorého mi závidia všetky priateľky. 

(ros)