Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Kultúra

29. decembra 2017

Pred 15 rokmi zomrel komik, herec, spisovateľ Július Satinský



Na archívnej snímke Július Satinský



Zdieľať
Na archívnej snímke Július Satinský Foto: TASR
 
Bratislava 29. decembra (TASR) - Od úmrtia herca, komika, ale aj dramatika či spisovateľa Júliusa Satinského dnes uplynie už 15 rokov.


Nezabudnuteľný a originálny komik vytvoril s Milanom Lasicom legendárnu dvojicu, ktorá viac ako štyri desaťročia zabávala divadelných a televíznych divákov inteligentným humorom. Stali sa zakladateľmi moderného slovenského humoru, ktorý sa odpútal od typu zábavného ľudového rozprávačstva a predstavoval spôsob intelektuálneho satirického nazerania na svet.

Július Satinský sa narodil 20. augusta 1941 v Bratislave. Na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave študoval dramaturgiu. Svoju profesionálnu kariéru začal ako dramaturg vo vtedajšej Československej televízii v Bratislave. Od roku 1959 spolu s Milanom Lasicom vystupovali ako komická dvojica v autorských predstaveniach. Účinkovali v bývalej Tatra revue a vo vtedajšom Divadelnom štúdiu (Divadlo na korze).

Ako mnohých umelcov aj Satinského a Lasicu zasiahol rok 1968. Na Slovensku nemohli vystupovať a tak sa na dva roky (1970-1972) uchýlili do českého divadla Večerní Brno. Po návrate z Brna sa objavovali na doskách vtedajšej spevohry Novej scény (dnes Divadlo Nová Scéna). Po roku 1982 sa domovskou scénou Satinského a Lasicu stalo bratislavské divadlo Štúdio L+S.

V 60. až 90. rokoch 20. storočia bol Satinský autorom alebo spoluautorom množstva scénok, dialógov i celovečerných programov, napríklad Ktosi je za dverami, Večery pre dvoch, Nečakanie na Godota, Soirée, Radostná správa, Ako vzniká sliepka, Náš priateľ René, Nikto nie je za dverami, Jubileum, v ktorých aj vystupoval. Mnohé z nich vyšli knižne. Posledných šesť rokov svojho života účinkoval v televíznej talkshow s Milanom Lasicom Všetci sú za dverami.

Stvárnil množstvo divadelných postáv v hrách domácich a svetových dramatikov. Obsadzovali ho do televíznych inscenácií a filmov. Známe sú filmy Slávnosť v botanickej záhrade (1969), Nekonečná - nevystupovať (1978), S tebou mě baví svět (1982), Srdeční pozdrav ze zeměkoule (1982), Vesničko má středisková (1986), Utekajme, už ide! (1987). Posledným filmom, v ktorom si zahral, bol film režiséra Juraja Nvotu Kruté radosti (2002). Za herecký výkon v ňom mu na Medzinárodnom filmovom festivale (MFF) Art Film v Trenčianskych Tepliciach v júni 2003 in memoriam udelili prémiu.

Svoj neopakovateľný humor pretavil Satinský aj do viacero kníh ako napríklad Chlapci z Dunajskej ulice, Polstoročie s Bratislavou alebo Čučoriedkáreň. Neskôr vyšli knihy spomienok na Júliusa Satinského s názvom Momentálne som mŕtvy, zavolajte mi neskôr (2003) a Bledomodrý svet Júliusa Satinského (2004). V roku 2007 vyšla kniha s názvom Listy z onoho sveta, ktorá je súborom fiktívnych, ale aj reálnych listov a fejtónov z pera Satinského. V roku 1996 napísal knihu pre deti Rozprávky uja Klobásu.

Július Satinský podľahol dlhej a ťažkej chorobe 29. decembra 2002 v Bratislave. Jeho prvou manželkou bola členka Baletu Slovenského národného divadla (SND), tanečnica Lúčnice a prekladateľka z angličtiny a španielčiny Oľga Lajdová, ktorá sa v roku 1985 utopila pri kúpaní v Karibskom mori na Panenských ostrovoch. O ich láske rozpráva aj kniha Listy Oľge, ktorú vydalo vydavateľstvo Slovart v roku 2013 a obsahuje korešpondenciu medzi dvadsiatnikom Satinským a ešte mladšou Oľgou Lajdovou. So svojou druhou manželkou, lekárkou Vierou Satinskou, mal dcéru Luciu a syna Jána.

Za svoje umenie a občianske postoje získal viacero ocenení. V roku 1989 dostal titul zaslúžilý umelec. Ešte počas života mu prezident SR Rudolf Schuster v januári 2002 udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy. Na svojej poslednej zahraničnej návšteve vo funkcii prezidenta Českej republiky (ČR) v januári 2003 mu Václav Havel udelil štátne vyznamenanie ČR - Medailu Za zásluhy I. stupňa in memoriam.

V novembri 2003 Satinskému udelili (in memoriam) Cenu Tatra banky. Na slávnostnom Trojkráľovom večere mu vtedajší primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský udelil Cenu primátora Bratislavy na rok 2003. V diváckej ankete OTO (Osobnosť Televíznej Obrazovky) sa vo februári 2003 stal najobľúbenejším hercom za rok 2002.

Slovenská astronomická spoločnosť po Satinskom pomenovala planétku 15946. V roku 2004 na Bratislavskom bále po prvýkrát udelili cenu Júliusa Satinského s názvom Bratislavská čučoriedka.

Reliéf nosa zosnulého humoristu v nadživotnej veľkosti sa v auguste 2004 stal prvým exponátom v Uličke slávnych nosov v Kremnici. V septembri 2006 mu odhalili sochu na Dunajskej ulici v Bratislave, kde strávil podstatnú časť života a ktorú tak nezabudnuteľne opísal.

Urna s jeho popolom je uložená na bratislavskom Ondrejskom cintoríne na základe mimoriadneho povolenia.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
V Kunsthalle Bratislave bude komentovaná prehliadka výstavy Štefana Papča
<< predchádzajúci článok
ÚSMEVNÝ ÚVOD ROKA: Naháči v Prahe a Berlíne i chladná predpoveď svišťa