Saddámov osud sa napĺňa

Zodpovedať sa bude spolu so siedmimi spoluobžalovanými z genocídy, zločinov proti ľudskosti a z porušovania irackého práva, vrátane zneužívania politickej funkcie na politiku, ktorá viedla „k vojne, alebo nasadeniu irackej armády proti iným arabským krajinám“. Po 23 rokoch krutovlády mu hrozí trest smrti.
Bývalý švédsky zbrojný inšpektor OSN v Iraku Hans Blix považuje proces proti Saddámovi za „veľmi dôležitý“ a prirovnal ho k Norimberskému procesu po druhej svetovej vojne, alebo k Tribunálu OSN pre vojnové zločiny v Juhoslávii (ICTY). Zvrhnutie „brutálneho diktátora“ Saddáma Husajna však považuje za jediný klad vojny v Iraku, lebo „v čase útoku USA nebol už Irak ani Saddám nebezpečný“.
Organizácia na ochranu ľudských práv Human Rights Watch a nemecký sudca tribunálu OSN Wolfgang Schomburg včera proces proti Saddámovi v Iraku kritizovali. „Súd, pred ktorým stojí Saddám Husajn a ďalší bývalí členovia vlády, riskuje, že poruší medzinárodné štandardy spravodlivého procesu,“ uvádza sa vo vyhlásení Human Rights Watch. Podľa Schomburga „keďže USA nespolupracujú so stálym Medzinárodným súdnym dvorom v Haagu, mali všetky štáty vytvoriť medzinárodný súd - ako pre Exjuhosláviu, Rwandu či Sierra Leone“. Zvláštny tribunál v Iraku s jeho americkými poradcami má znaky justície víťazov. „V atmosfére pokračujúceho násilia a etnického napätia, ako teraz vidíme v Iraku, je spravodlivý proces a vyrovnanie sa s minulosťou takmer nemožné,“ povedal Schomburg.

KRVAVÁ KARIÉRA TYRANA
n Saddám Husajn sa narodil 28. apríla 1937 v roľníckej rodine a vyrastal bez otca. Na ceste k moci išiel doslova cez mŕtvoly.
n V roku 1959 patril k atentátnikom, ktorí chceli zavraždiť vtedajšieho vládcu generála Abdela Karima Kásima. Atentát sa nepodaril a zranený Saddám ušiel do zahraničia.
n Vrátil sa v roku 1964 a s Arabskou socialistickou stranou Baath zorganizoval puč, pri ktorom Kásima zavraždili.
n K moci sa dostal v roku 1979 po zvrhnutí prezidenta Ahmeda Hassana al-Bakra. Po puči rozpútal v strane čistky, ktorým padlo za obeť 22 vysokých funkcionárov.
n V rokoch 1980 až 1988 počas iracko-iránskej vojny krvavo zasiahol proti etnikám, ktoré podozrieval zo spolupráce s nepriateľmi. Vojenské operácie proti Kurdom si údajne vyžiadali asi 180 000 životov a 5 000 zahynulo pri nasadení chemických zbraní. Na juhu krajiny tanky krvavo potlačili šíitské povstanie.
n Počas vojny s Iránom ho USA považovali za spojenca a zásobovali ho zbraňami. Od irackého vpádu do Kuvajtu v roku 1990 sa toto spojenectvo skončilo.
n Po americko-britskom útoku v marci 2003 sa skrýval. Chytili ho až 13. decembra 2003 neďaleko jeho rodného mesta Tikritu.

(apl, int.Kurier, NZZ)