Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Kultúra

11. augusta 2017

Schöne Náci rozdával úsmev, aj keď sám nemal šťastný život



Schöne Náci, socha v Bratislave.



Zdieľať
Schöne Náci, socha v Bratislave. Foto: TASR/Štefan Puškáš
Bratislava 11. augusta (TASR) – Od narodenia nezabudnuteľného elegána, korzujúceho po Bratislave v čiernom fraku, žakete, v bielych rukavičkách, v čiernych lakovkách s bielymi gamašami, s cylindrom na hlave a s paličkou v ruke - Schöne Náciho, uplynie v piatok 11. augusta 120 rokov.


Ignác Lamár (známejší pod menom Schöne Náci) sa narodil 11. augusta 1897 v Engerau vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku, v dnešnej bratislavskej mestskej časti Petržalka. Detstvo nemal najšťastnejšie, matka ušla od rodiny s tovarišom do Viedne, vyrastal len s otcom obuvníkom, ktorý po odchode manželky začal holdovať alkoholu.

Mladý Lamár spočiatku pomáhal otcovi v obuvníckej dielni, neskôr bol cukrárskym učňom a po otcovej smrti, keď exekútori rozpredali ich rodinný majetok, začal pracovať v divadelných dielňach ako kulisár, aby mohol splácať otcove dlhy.

Keď sa divadlo cez prvú svetovú vojnu dostalo do krízy, bol z práce prepustený a tak sa živil pomocnými prácami: pomáhal v domácnostiach pri upratovaní, pri prášení kobercov a vynášaní uhlia. Býval v rôznych podnájmoch.

Keď objavil kufor s elegantným oblečením, ktorý jeho otcovi darovala grófka Náriová po svojom nebohom manželovi, rozhodol sa, že si splní svoj detský sen, pôjde v šľapajach starého otca, slávneho klauna Lamára a stane sa elegantným klaunom. Nacvičil si chôdzu šviháka, úslužné poklony a takto, ako šľachtic chodieval po bratislavskom korze od Michalskej brány až po Dunaj a okoloidúce dámy zdravil trojjazyčne: v slovenčine "ruky bozkávam", maďarčine "kezét csókolom" a nemčine "kuss die hande".

Zároveň spieval po bratislavských dvoroch a popod domami. Stal sa súčasťou koloritu bratislavských ulíc a kaviarní, navštevoval cukrárne u Stürzera na Sedlárskej ulici, u Meyera (v jej tesnej blízkosti sa nachádza jeho socha v životnej veľkosti - od akademického sochára Juraja Meliša) pri Hlavnom námestí a Myšáka na Štúrovej ulici (kde dostával zadarmo zákusky a niekedy aj čiernu kávu).

Keď ochorel na tuberkulózu, liečil sa aj v nemocnici v bratislavských Podunajských Biskupiciach.

Ignác Lamár zomrel 23. októbra 1967 vo veku 70 rokov v tuberkulóznej nemocnici v obci Lehnice, kde bol ako bezdomovec aj pochovaný.

V roku 2007 jeho telo exhumovali a telesné pozostatky previezli do Bratislavy, kde sa po takmer 40 rokoch "dočkal" pohrebu na Ondrejskom cintoríne. Tu sa s ním okrem iných rozlúčil aj kňaz Anton Srholec a bratislavská folková skupina LOJZO, ktorá mu prvý a posledný raz zaspievala pesničku Schöne Náci.

Schöne Náci sa stal jedným z prominentných pacientov MUDr. Imricha Sečanského, ktorý na neho spomína vo svojej knihe z roku 1997 s názvom Spomienky a vyznania lekára. V roku 1994 vyšla útla publikácia Schöne Náci a v roku 2000 aj beletrizovaný životopis Ignáca Lamára Volali ho Schöne Náci.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Premiérka Mayová sa dočká svojej voskovej figuríny v Madame Tussauds
<< predchádzajúci článok
Speváčku Sinéad O'Connor hospitalizovali v nemocnici v New Jersey

Schöne Náci rozdával úsmev, aj keď sám nemal šťastný život - diskusné fórum čitateľov