Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Veda

26. septembra 2017

Slovenský kozmický výskum si pripomína dve významné jubileá



Uplynulo už 40 rokov, keď bol 24. septembra 1977 na orbitu Zeme vyslaný vedecký satelit Interkozmos-17 a na jeho palube prvá automatická vedecká aparatúra SK-1 ...



Zdieľať
Foto: Ilustračné foto: TASR/NASA
 
Košice 26. septembra (TASR) - Uplynulo už 40 rokov, keď bol 24. septembra 1977 na orbitu Zeme vyslaný vedecký satelit Interkozmos-17 a na jeho palube prvá automatická vedecká aparatúra SK-1 skonštruovaná na Slovensku. Odvtedy sa vedci a inžinieri z košického Ústavu experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied (ÚEF SAV) podieľali na dvadsiatke vesmírnych misií viacerých kozmických agentúr, či už s kozmickou technikou skonštruovanou výhradne v ich laboratóriách, alebo s významným podielom na spoločných aparatúrach so zahraničnými partnermi.


Podľa informácií z ÚEF SAV, dnes už možno hovoriť o košickej tradícii v kozmickej fyzike a kozmickom inžinierstve, ktorá s príslušným zahraničným renomé vedie k pozvaniam prispieť k ďalším prestížnym vesmírnym misiám. Takto Košičania prispeli aj k misii Rosetta, ktorá ako prvá v histórii pristála na kométe. Do vesmíru sa s ich prispením chystajú nové misie, či už BepiColombo k planéte Merkúr, JUICE k mesiacom Jupitera, Luna-Globe k Mesiacu, alebo JEM-EUSO na orbitálnu stanicu ISS. "Aj v súčasnosti náš detektor MEP-2 už vyše šesť rokov spoľahlivo pracuje na orbite, odkiaľ posiela cenné dáta o kozmických energetických časticiach," uviedol pre TASR hlavný vedecký koordinátor experimentu profesor Karel Kudela, ktorý viedol Oddelenie kozmickej fyziky ÚEF SAV viac ako 30 rokov.

Ďalšie už 60-ročné jubileum slovenského kozmického výskumu súvisí s pozemným meraním kozmického žiarenia na Lomnickom štíte. Tam bol v roku 1957 v rámci Medzinárodného geofyzikálneho roka uvedený do prevádzky detektor kozmického žiarenia, ktorý po viacerých inováciách košickí experimentálni fyzici prevádzkujú do dnešných dní. V modernej informatickej dobe sa stal súčasťou globálnej siete NMDB podobných detektorov kozmického žiarenia, ktorá plní významnú úlohu vo výskume vesmíru a monitorovaní slnečnej aktivity a jej vplyvu na životné prostredie a technologické aktivity človeka.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
SOSR pripravuje nahrávky pre vianočné vysielanie
<< predchádzajúci článok
Česi sú najnezdravší národ na svete, ako sú na tom Slováci?

Slovenský kozmický výskum si pripomína dve významné jubileá - diskusné fórum čitateľov