Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Veda

06. apríla 2018

Spoluobjaviteľ štruktúry DNA James Watson má 90 rokov



V roku 1928 sa narodil James Dewey Watson. Je americký biochemik, nositeľ Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu za objav molekulárnej štruktúry nukleových kyselín a ich významu pre prenos informácie dedičnosti v živej hmote. ...



Zdieľať
V roku 1928 sa narodil James Dewey Watson. Je americký biochemik, nositeľ Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu za objav molekulárnej štruktúry nukleových kyselín a ich významu pre prenos informácie dedičnosti v živej hmote. Foto: TASR/Wikipédia
 
Chicago/Bratislava 6. apríla (TASR) - Spoluobjaviteľ molekulárnej štruktúry deoxyribonukleovej kyseliny (DNA), nositeľ Nobelovej ceny za fyziológiu a medicínu (1962) James Dewey Watson bude mať v piatok 6. apríla 90 rokov.


Už začiatkom 50. rokov minulého storočia biológovia aj na základe výskumov kanadského bakteriológa Oswalda Averyho vedeli, že záhadné nukleové kyseliny, predovšetkým DNA, zohrávajú ústrednú úlohu v dedičnom určovaní štruktúry a funkcie každej bunky.

Záujem o DNA teda neobišiel ani amerického biochemika, biofyzika, genetika ale aj zoológa Jamesa Deweya Watsona, ktorý v roku 1953 spolu s britským biofyzikom Francisom Crickom v Cavendishovom laboratóriu (Cavendish Laboratory) v Cambridge, objavili molekulárnu štruktúru DNA, alebo lepšie povedané vytvorili jej laboratórny model, ktorý dáva odpoveď na mnohé otázky o prenose dedičných informácií. Watson a Crick zistili, že molekula DNA má tvar závitnice (špirály), na ktorej sú rozložené štyri základné látky: adenín, tymín, cytozín a guanín. Ich kombinácie sú rozhodujúce pre biologickú charakteristiku organizmu. K vytvoreniu modelu im dopomohli aj röntgenové difrakčné štúdie DNA od britského molekulárneho biológa Mauricea Wilkinsona, s ktorým spoločne v roku 1962 dostali aj Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu.

James Dewey Watson sa narodil 6. apríla 1928 v americkom Chicagu. V rodnom meste strávil celé detstvo aj školské roky. Už ako 15-ročný začal študovať na univerzite v Chicagu a v roku 1947 štúdium aj úspešne dokončil s bakalárskym titulom. Doktorát získal v roku 1950 na univerzite v americkej Indiane, kde postupne od ornitológie prešiel ku skúmaniu vírusov a začal sa zaujímať aj o genetiku. Na základe vedeckých výsledkov spomínaného Oswalda Averyho dospel Watson k presvedčeniu, že ak chceme pochopiť gén, musíme sa viac dozvedieť o molekulách nukleovej kyseliny. Aj preto v roku 1951 odišiel do Cavendishovho laboratória, kde spolu s Crickom pracovali na vytvorení modelu molekulárnej štruktúry DNA. Pri vytvorení modelu im výrazne pomohli nielen štúdie Wilkinsona, ale aj röntgenové difrakčné snímky DNA, ktoré vyrobila britská biologička či biofyzička Rosalinda Franklinová.

Svoj objav publikovali Crick a Watson v dvoch článkoch v roku 1953. Objav mal obrovský vplyv na ďalší vývoj biologických vied. Dal odpoveď na mnohé otázky o spôsobe prenosu dedičných informácií, čím zodpovedal jednu z fundamentálnych otázok genetiky.

Po skončení prvej a úspešnej spolupráce s Crickom pôsobil Watson v rokoch 1953-1955 v Kalifornskom technologickom inštitúte (California Institute of Technology) ako vedúci výskumný pracovník v oblasti biológie. V inštitúte spolupracoval s americkým biológom a biofyzikom Alexadrom Richom na röntgenových difrakčných štúdiách ribonukleovej kyseliny (RNA).

V období rokov 1955-1956 opäť pôsobil spoločne s Crickom v Cavendishovom laboratóriu a zo spolupráce sa zrodilo niekoľko vedeckých článkov o štruktúre vírusov.

Ako profesor biológie na Harvardovej univerzite pracoval v rokoch 1956-1976. V roku 1965 mu vyšla vedecká štúdia Molecular Biology of the Gene (Molekulárna biológia génu), ktorá je dodnes jedným z najpoužívanejších moderných vedeckých textov. O tri roky neskôr publikoval knihu The Double Helix (Dvojitá špirála), ktorá je neformálnym rozprávaním o objave štruktúry DNA.

Od konca 60. rokov 20. storočia pôsobil ako vedúci výskumník aj v Laboratóriu kvantitatívnej biológie na Long Islande v New Yorku, z ktorého postupne urobil jedno z ústredných pracovísk na poli molekulárnej biológie. V roku 1981 mu vyšla ďalšia kniha The DNA Story (Príbeh DNA), ktorej spoluautorom je aj britský molekulárny biológ John Tooze.

V rokoch 1988-1992 riadil aj štátny projekt Spojených štátov amerických (USA), ktorého cieľom bolo zmapovanie a dešifrovanie všetkých génov v ľudských chromozómoch.

Objaviteľ molekulárnej štruktúry DNA James Watson sa v roku 2007 stal druhým človekom v histórii s úplne popísaným vlastným genómom. V tom istom roku však vyvolal svojim vyjadrením pre britský denník The Sunday Times ostré diskusie. Pre denník naznačil, že inteligencia Afričanov by nemusela byť rovnaká ako u ostatných (bielych) ľudí a v ďalšom priebehu môžu vznikať intelektuálne rozdiely medzi geograficky separovanými ľuďmi v dôsledku genetickej rozbiehavosti. Jeho úvahy boli ostro odmietnuté, označené za rasistické, Watson sa následne vzdal miesta vedúceho Laboratória kvantitatívnej biológie a oznámil svoj odchod do penzie.

Spoluobjaviteľa špirálovitej štruktúry DNA Watsona v roku 2002 pasovali za rytiera. Za čestného rytiera - titul vyhradený len pre Američanov - ho pasoval sir Christopher Meyer, vtedajší britský veľvyslanec v USA.

V roku 2014 prebehla médiami informácia, že ruský miliardár Ališer Usmanov, spolumajiteľ londýnskeho futbalového klubu Arsenal, kúpil na dražbe aukčného domu Christie's Nobelovu cenu žijúceho laureáta Jamesa D. Watsona, aby ju vedcovi vrátil.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Zomrel spoluzakladateľ animátorského štúdia Ghibli Isao Takahata
<< predchádzajúci článok
Básnik, prekladateľ a germanista Ladislav Šimon má 80 rokov

Spoluobjaviteľ štruktúry DNA James Watson má 90 rokov - diskusné fórum čitateľov