Testosterón zvyšuje mužom inteligenciu

Pri inteligenčných testoch nedosiahol nikto v kategórii dospelých taký vysoký stupeň IQ ako novinárka Marilyn vos Savantová, ktorá sa mohla pochváliť 180 bodmi. Potom ju prekonala dvanásťročná Sho Yano, ktorej výsledky sa pohybovali na stupnici tak vysoko, že ich nebolo možné ani číselne vyjadriť. Dievča pochopiteľne bez problémov absolvovalo Loyolovu univerzitu v Chicagu ako 12-ročné. Teraz by mal byť najinteligentnejším človekom na svete americký chlapec z japonsko-kórejskej rodiny, píše nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ) s odvolaním sa na najnovšiu štúdiu psychológov Paula Irwinga a Richarda Lynna vychádzajúcu v časopise British Journal of Society.
Táto štúdia nepriamo prichádza k záveru, že zo štatistického hľadiska sa vlastne dalo očakávať, že na tróne inteligencie bude muž, lebo muži sú o päť bodov bystrejší ako ženy. Na najvyššej úrovni okolo IQ 150 je rozdelenie inteligencie ešte výraznejšie - podľa štúdie na 5,5 muža pripadá iba jedna žena. Irwing a Lynn si dali za cieľ prísť na stopu možným rozdielom v inteligencii medzi pohlaviami na základe čo najpresnejšej analýzy výsledkov mnohých publikovaných testov a pridať k nim vlastné údaje.
Doteraz majú k dispozícii
100 000 údajov. Všetky publikované v ich tretej štúdii sa vzťahujú k progresívnemu matricovému Ravenovmu testu medzi 20 000 študentmi. Tento test skúma najmä schopnosť dopĺňať výseky alebo časti abstraktných vzorov či geometrických obrazcov. Je to teda klasický test na schopnosť štrukturálnej analýzy a systematického myslenia, pričom je z jazykového a kultúrneho hľadiska neutrálny. Žiaľ, pri ňom ženy vždy dopadli horšie. Avšak pri testoch, ktoré majú aj verbálnu zložku, sa rozdiely medzi pohlaviami vyrovnali, alebo dokonca dievčatá dopadli lepšie ako chlapci.
Na príčine údajne vyššej inteligencie mužov však určite nie je väčší mužský mozog (ženy majú odhadom o štyri miliardy mozgových buniek menej), ale zosieťovanie buniek. Stupeň inteligencie je pravdepodobne z vyše polovice určený genetickým vybavením a menej vplyvom prostredia. Rozdiely vo výkonoch možno pripísať aj génom a hormónom. Irwing a Lynn totiž zistili, že malý rozdiel sa vyskytol vtedy, keď testovaní boli starší ako 15 rokov. Vplyv hormónov síce nie je dostatočne vysvetlený, ale merateľný. Čím vyššiu hladinu pohlavného hormónu testosterónu majú muži, o to lepšie majú schopnosti priestorovej predstavivosti. Pomáha to nielen pri zaparkovaní auta, ale aj pri inteligenčných testoch, pri ktorých treba v duchu narábať s abstraktnými obrazcami. Humánni genetici sú presvedčení, že pravdu o nespravodlivom rozdelení IQ treba hľadať na X-chromozóme. Mutácie na ňom majú práve často za následok duševné poruchy. Ženy so svojimi obomi X-chromozómami dokážu tieto výchylky lepšie vyrovnávať ako muži, ktorí majú iba jeden. „A ešte jedna útecha pre nežnejšiu polovicu ľudstva,“ dodáva FAZ, „nie je zarážajúce, že na druhom konci inteligenčnej škály sa nachádza rovnako viac mužov ako žien?“
(apl, FAZ)