Veríme v dobro ľudí!

Aj vtedy, keď niekto vie, že ho iní s veľkou pravdepodobnosťou podvedú, nechá sa pri rizikových rozhodnutiach ovplyvniť prvým dojmom. Pri testoch na dobrovoľníkoch to zistili vedci z newyorskej univerzity, ktorí výsledky štúdie zverejnili v odbornom časopise Nature Neuroscience.
Testovaní museli urobiť rizikové rozhodnutie, či si môžu nechať jeden dolár, alebo ho dať fiktívnej osobe. Ak ho vydajú, dostane obchodný partner tri doláre, z ktorých, naopak, môže vrátiť polovicu, alebo si celý zisk ponechať. Predtým, než sa testovaný rozhodoval, mohol si prečítať fiktívny životopis svojho partnera, ktorý bol buď chvályhodný, neutrálny, alebo záporný. Zároveň účastníkov upozornili, že správanie sa ich partnerov nemusí úzko súvisieť so životopisom. V skutočnosti boli fiktívni partneri naprogramovaní tak, aby si ponechali zisk rovnako často, ako sa oň rozdelili.
V ankete po niekoľkých pokusoch testovaní povedali, že posudzovali šance na výsledok obchodu nezávisle od životopisu partnera. Napriek tomu však prejavovali tendenciu zveriť svoj dolár dôveryhodnému partnerovi než podozrivému.
Vedci zároveň sledovali u testovaných počas ich rozhodovania aktivitu tzv. Nukleus caudatus, časti mozgu príslušnej pre spracovanie pokusov a omylov. Iba pri tých, ktorí boli konfrontovaní s neutrálnym životopisom, sa prejavila v tejto časti mozgu typická aktivita. Pri testovaných zaoberajúcich sa poctivým či nespoľahlivým partnerom, sa však v Nukleus caudatus prejavila malá alebo žiadna aktivita. Tieto pozorovania odporujú modelu uprednostňovania vlastného záujmu v ekonomickej oblasti, podľa ktorého sa ľudia stavajú skôr skepticky voči všetkým obchodným partnerom. 

(apl, Nature Neuroscience)