24hod.sk    Víkend

21. októbra 2005

Afrika v smrtiacom kruhu



Podľa poslednej správy Spoločného programu OSN pre AIDS (UNAIDS) je dnes na svete HIV pozitívnych asi 40 miliónov ľudí, pričom každých 14 sekúnd sa infikuje ďalší človek.



Zdieľať
Od roku 1981, keď bol diagnostikovaný prvý prípad, zomrelo na svete na následky tohto ochorenia okolo 20 miliónov ľudí. Najpostihnutejším regiónom je subsaharská Afrika s 25 miliónmi nakazených. HIV/AIDS tu nie je totiž iba zdravotným, ale aj sociálnym a kultúrnym problémom.

Radšej nákaza ako „suchý“ penis
Ešte pred štvrťstoročím ľudstvo o tejto hroznej pandémii nechyrovalo. Keď Americké centrum pre kontrolu chorôb (US Center for Disease Control) popísalo 5. júna 1981 prvých päť prípadov, nikomu ani na um nezišlo, že HIV napadne do dnešných dní postupne 58 miliónov ľudí, z čoho 22 miliónov na následky AIDS zomrie.
Vírus samotný sa vyvinul v západnej Afrike, pravdepodobne v Kamerune, asi pred 70 rokmi. V Zimbabwe, kde má dnes AIDS každý štvrtý človek, ale aj v ostatných postihnutých afrických krajinách je sexuálna abstinencia neznámym pojmom. Tamojší muži sú presvedčení, že keby nesúložili čo len jeden deň, „vyschne“ im penis. Nijako sa neobmedzujú ani vidiečania, ktorí odchádzajú od svojich žien za prácou do miest. Po čase sa vracajú nakazení HIV a šíria infekciu ďalej. V tom najlepšom prípade im rodinný klan vyhradí spoločnú „súložnicu“. Ženy všeobecne sú mužom absolútne podriadené a nesmú ani naznačiť, že ich „bolí hlava“. Štátna osveta prostredníctvom televízie má len minimálny účinok, pretože 70 percent obyvateľstva práve z najohrozenejších oblastí nepozná elektrinu.
Medzinárodné inštitúcie majú z týchto končín k dispozícii iba odhady. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) predpokladá, že v Zimbabwe je HIV pozitívnych od 25 do 35 percent obyvateľstva. Vo Svazijsku je chorý takmer každý štvrtý človek. Počet vyše 25 miliónov nakazených ľudí v celej Afrike sa podľa UNAIDS zvyšuje asi o tri milióny ročne. Choroba sa šíri nielen pohlavným stykom, ale aj prenosom z matky na plod, čo je prípad už asi dvoch miliónov malých Afričanov. Počet detí nakazených matkinou krvou pri pôrode či neskôr dojčením sa začal zvyšovať už o 700-tisíc ročne. Ďalších 15 miliónov detí sa zasa po úmrtí oboch rodičov na AIDS stalo sirotami a najmä dievčatá majú pred sebou smutnú budúcnosť. V Juhoafrickej republike i v ďalších krajinách platí povera, že muž sa zbaví AIDS iba súložou s pannou, čo má za následok kupčenie s deťmi a aj obrovský nárast znásilnení. UNAIDS pritom varuje, že pandémia ešte v Afrike ani zďaleka nedosiahla svoj vrchol.

Brána smrti
Do roku 2025 tam má byť nakazených až 90 miliónov ľudí, teda okolo desať percent populácie. V roku 2050 by mala mať Afrika pre AIDS až o 320 miliónov obyvateľov menej ako dnes.
Nik nepochybuje o tom, že zastaviť katastrofu v Afrike je v silách iba bohatšej, vyspelejšej časti sveta. Víťazstvo je, pochopiteľne, nemožné bez zájmu a osobného vkladu zainteresovaných afrických lídrov. Spojené štáty americké a ich partneri vynakladajú na výskum choroby, ktorá sama nezabíja, ale otvára nehatený priestor pre iné nákazy a zhubné ochorenia, astronomické sumy. Do boja proti AIDS sa finančne či spoločensky angažujú aj súkromné osobnosti ako miliardár Bill Gates alebo líder skupiny U2 Bono, ktorý spolu s hercom Bradom Pittom odštartovali kampaň s názvom One. Popri AIDS v nej dôrazne upozorňujú aj na problém chudoby a hladomoru.
Afrika na juh od Sahary sa totiž ocitla v začarovanom kruhu. AIDS sa tam stal hlavnou príčinou smrti a keďže devastuje celú  populáciu v aktívnom veku od 15 do 49 rokov bez rozdielu pohlavia, vzdelania a spoločenského postavenia, má nielen zdravotný, ale aj výrazne ekonomický rozmer. Rozvojové hospodárske programy narážajú na nedostatok pracovných síl a celá oblasť prestáva byť zaujímavá pre zahraničný kapitál. Chudoba plodí ešte väčšiu chudobu so všetkými, teda aj so zdravotnými dôsledkami.

Optimizmus a studená sprcha
Francúzski prognostici uverejnili v časopise Population et Avenir štúdiu, v ktorej sa píše: „V polovici 90. rokov bola priemerná dĺžka života Afričanov 51 rokov, dnes je to 49, pričom v niektorých krajinách na juhu kontinentu iba niečo nad 30.  Ak zoberieme do úvahy klesajúcu pôrodnosť a stúpajúcu úmrtnosť detí, už v blízkej budúcnosti tu nebude zaručená ani obnova generácií.“
Západný svet bol ešte donedávna v otázke vývoja vakcíny proti AIDS optimistický. „Ak bude výskum pokračovať súčasným tempom, budeme ju mať o 15 až 20 rokov, pri väčšej snahe ešte o tri roky skôr,“ vyhlásil začiatkom tohto roka britský minister financií Gordon Brown počas návštevy v Tanzánii. Objavitelia HIV Luc Montagnier a Robert Gallo však ešte na prelome tisícročí hovorili len o sedemročnom intervale. Ako studená sprcha vzápätí na to zapôsobilo zistenie vedcov z bostonskej univerzity, že vírus preniká do imunologickej pamäti človeka a eliminuje jej schopnosť brániť sa opakovanej nákaze. Vedúci výskumu Robert Siliciano predpokladá, že ak sa raz vírus dostane človeku do tela, zostane v ňom až do smrti.
Závery politikov a vedcov sú však napriek tomu optimistické. Záchrana Afriky je možná, ak svet vyvinie spoločné úsilie, porovnateľné s Marshallovým plánom na obnovu vojnou zničenej Európy. Úlohou afrických lídrov v prvej fáze bude tlak na zmeny vzorcov správania obyvateľstva, ako napríklad vekové oddialenie prvých sexuálnych stykov, zníženie počtu sexuálnych partnerov a používanie kondómov. Súčasne musí gradovať pomoc pri budovaní moderného zdravotníctva na báze stabilizovaných národných ekonomík.

Vírus HIV a infekcia AIDS

- Nové ochorenie, ktoré dostalo názov AIDS (Acquired Immune Deficiency Syndrome - syndróm získaného deficitu imunity) prvýkrát rozpoznali lekári v Amerike v roku 1981. Ľudský organizmus sa preto stáva náchylný na rad ďalších infekčných a nádorových ochorení.
- O dva roky neskôr tímy Dr. Roberta Galla v USA a Dr. Luca Montagniera vo Francúzsku nezávisle od seba objavili pôvodcu tejto choroby, HIV (Human Immunodeficiency Virus), ktorý spôsobuje stratu obranyschopnosti organizmu.
- HIV pozitívny človek nemusí mať aj niekoľko rokov žiadne zdravotné ťažkosti. Toto obdobie sa nazýva bezpríznakové nosičstvo víru HIV, nakazený však môže prenášať infekciu na ďalšie osoby. Doteraz nemožno s určitosťou povedať, či u každého nosiča HIV prepukne AIDS, ale väčšinou k tomu asi o 10 až 15 rokov po nakazení dochádza.

Smutný rekord drží Botswana

l V Mozambiku, Malawi, Angole, Nigérii, Guinei Bissau, Guinei, Juhoafrickej republike, vo Svazijsku a v ďalších afrických krajinách zomiera denne na AIDS viac ako šesťtisíc ľudí. Tento počet ustavične narastá a v priebehu desiatich rokov sa zdvojnásobí.
l  Podľa prieskumu BBC polovica zo 16 600 respondentov v Nigérii nevie, že AIDS je smrteľná choroba a mnohí netušia, ako sa prenáša.
l  V krajinách bez potrebných zdrojov na osvetu, vzdelávanie a lekársku starostlivosť  má AIDS charakter pandémie (epidemický výskyt choroby na území viacerých štátov naraz). Dosah týchto aspektov na ekonomiku uzatvára kruh a epidémia akceleruje.
l  Vo vyspelých krajinách sveta je podiel infikovaných nižší ako jedno percento dospelej populácie. V 16 afrických krajinách na juh od Sahary tento pomer presahuje v priemere 10 percent. V Juhoafrickej republike je to až 20 percent, v Zimbabwe a vo Svazijsku 25 percent, „rekord“ drží Botswana s viac ako 3 percentami.

 zdroj a foto internet
Benjamín Škreko,


   Tlač    Pošli

Prečítajte si tiež


https://www.24hod.sk/afrika-v-smrtiacom-kruhu-cl3278.html