Aj upratovanie má svoje limity

Taká domácnosť síce vyzerá ako zo škatuľky, ale na druhej strane človek aby sa stále bál, že niečo pokrčí. Prehnanú poriadkumilovnosť možno ospravedlniť, ak je motivovaná starostlivosťou o alergické dieťa, a to je u nás zhruba každé štvrté.

Zdalo by sa, že keď už vo vzduchu nelieta peľ a sychravé dni nie sú také bohaté na prach, ako to bolo v horúcom lete, malo by sa alergikom lepšie dýchať. Tento logický predpoklad však naráža práve ne úskalie vášnivého upratovania. S ním totiž súvisí aj prehnaná hygiena v podobe vôní a dezinfekcie zo sprejov. Ich dráždivé účinky sú zvyčajne evidentné a rodina ich používanie obmedzí.
Horšie je to so zákerným vplyvom roztočov, ktoré sa vyskytujú v posteliach v stonásobne vyššej koncentrácii ako inde v byte. Niet sa čo čudovať, človek zanechá za týždeň v posteli až päť gramov organických zvyškov, ktoré sú pre roztoče živnou pôdou. V bežnej posteli sa ich nachádza až do dvoch miliónov.
Je teda jasné, že plachty a návliečky treba pravidelne meniť, ale čo sa týka priamo až vojenského ustielania,  tu dali upratovacím fanatičkám „po prstoch“ britskí vedci, ktorí zistili, že menej roztočov sa nachádza v neustlanej, permanentne rozhádzanej posteli. Ustlaná posteľ zadržiava cez deň vlhko, ktoré si roztoče nevedia vynachváliť. Nuž, mamičky, nie každé hobby možno hnať až do krajnosti, a tak aj to vaše upratovacie treba aspoň občas trochu „priškrtiť“.