11. novembra 2005
V hollywodskych filmoch to vyzerá jednoducho - stačí na nich nechať vybuchnúť silnú jadrovú nálož, ktorá ich rozmetá. Situáciu by však mohla ešte zhoršiť, keby asteroid roztrhala iba na viac kusov. Proti rozptýleným kozmickým „brokom“, by už prakticky neexistovala obrana.
Podľa Lua a Loveho by sa mala k asteroidu na konštantnú vzdialenosť priblížiť 20-tonová kozmická loď a postupne ho odkláňať z kurzu vlastnou gravitáciou. Dokázala by tak ovplyvniť rýchlosť asteroidu s priemerom 200 metrov asi o dva milimetre za sekundu, čo by pri včasnom varovaní mohlo odkloniť tento objekt za 20 rokov z kolíznej dráhy. Musela by mať nukleárnoelektrický pohon s kapacitou 100 kilowatov. Keby teleso preletelo okolo Zeme a až pri ďalšom oblete by sa dostalo na kolíznu dráhu, na odklonenie by stačilo ešte menej energie. Napr. k asteroidu 99942 Apophis s priemerom 326 metrov, ktorý sa v roku 2029 priblíži k Zemi na 30 000 km a v roku 2036 na údajne menšiu vzdialenosť a mohol by ju zasiahnuť s pravdepodobnosťou 0,01 %, by stačilo vyslať sondu s hmotnosťou asi 1 000 kg, ktorá by ho sprevádzala mesiac. Vystačila by si aj s konvenčným chemickým palivom. Carl Sagan však pred desiatimi rokmi upozornil na dôležitý aspekt takejto „jemnej“ obrany proti asteroidom: kto totiž dokáže nebeské teleso odkloniť z dráhy, v zásade by mohol neškodný asteroid cielene nasmerovať k Zemi.
(apl, NASA, Nature, B612 Foundation)