Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Kultúra

30. septembra 2015

Ako trávil Štúr voľný čas? Aj to prezrádza v publikácii Mihalkovičová



Pomník Ľudovíta Štúra, ilustračné foto



Zdieľať
Pomník Ľudovíta Štúra, ilustračné foto Foto: TASR - Radovan Stoklasa
Bratislava 30. septembra (TASR) -Vydavateľstvo DAJAMA v Bratislave, inak vydavateľ časopisu Krásy Slovenska, vydalo koncom minulého roka v knižnej edícii Osobnosti Slovenska knihu Beáty Mihalkovičovej Ľudovít Štúr - život a pamätné miesta. Publikácia má predovšetkým popularizačný a kultúrno-osvetový charakter. Je to v zhustenej podobe životopis Ľudovíta Štúra z pohľadu literárneho zemepisu, čiže s dôrazom na tie lokality Slovenska, kde prežil dlhšie obdobia života a tiež na jeho pamätníky.


Autorka si dielo koncepčne rozvrhla takto: Rodisko a domov, Zastávky na životnej ceste na Slovensku, Zastávky v zahraničí a Rodinné súvislosti. Prvá kapitola teda zaznamenáva tie lokality, v ktorých Ľudovít Štúr prežil viac rokov života a ktoré boli prelomové na jeho životnej púti. Sú to Uhrovec ako rodisko a časté útočisko v rodinnom zázemí, Bratislava ako mesto jeho rozhodujúcich štúdií a neskôr i pedagogických, vedeckých, politických a žurnalistických aktivít a Modra ako domov v posledných piatich rokoch života. Druhá kapitola z literárno-zemepisného pohľadu zaznamenáva Hlboké, Dobrú Vodu, Liptovský Mikuláš, Kriváň, Jablonové, Útek Ľudovíta Štúra, Zastávky na revolučnej ceste v rokoch 1848-1849, Myjavu, Čadcu a Košice. Tretia kapitola hovorí o jeho pobyte v Győri, Halle, Hradci Králové a vo Viedni. Štvrtá kapitola je venovaná Trenčínu a rodovým súvislostiam Ľudovíta Štúra v najbližšom príbuzenstve, ale aj jeho vzťahu k rodine Ostrolúckych.

Publikácia vyšla vo vydavateľstve, v ktorom sa dnes napĺňa už 92. ročník vychádzania časopisu Krásy Slovenska. Časopis zohľadňuje predovšetkým záujmy slovenských turistov a propaguje prírodné, historické a kultúrne zaujímavosti a krásy našej vlasti. Túto orientáciu časopisu rešpektovala aj autorka predmetnej publikácie. Každú lokalitu uvádza na začiatku historicko-geografickým exkurzom. To znamená, že určuje jej polohu v rámci zemepisu Slovenska a stručne načrtáva jej historický vývin od prvej písomnej zmienky až po súčasnosť. S prihliadnutím na záujmy širšej kultúrnej verejnosti, uvádza aj takéto kapitolky: „Kde Štúr v Bratislave býval? Z čoho Štúr v Bratislave žil? Ako Štúr trávil voľný čas?“ Časté sú aj citácie zo Štúrových listov.

Ako naslovovzatá odborníčka vyvracia aj klebetnú legendu o tom, ako sa Štúr tvrdo staval proti ženbe svojich priateľov a druhov. Nie je to celkom pravda. V záujme zápasov o naše národné bytie to svojím priateľom neodporúčal a veru ich aj odrádzal. Ale keď nepochodil, keď pochopil mohutnosť citu lásky, zachoval sa nanajvýš ľudsky a chápavo. Autorka píše: „Niektorí dokonca dodnes tvrdia, že Štúr sa s Hurbanovou svadbou nikdy nezmieril, čo však nie je pravda. Až do konca svojho krátkeho života prejavoval Hurbanovej rodine mimoriadnu starostlivosť a Hurbanove deti považoval takmer za vlastné, ako sa môžeme dočítať v jeho listoch. A treba pripomenúť, že Hurbana 7. októbra 1845 v Sobotišti sobášil Ľudovítov brat Karol Štúr.“

Cenné sú aj údaje o miestach Štúrovho pobytu počas jeho návštev Prahy. „Pri prvej návšteve Prahy (cestou do Halle) Štúr býval u Pavla Jozefa Šafárika na Štěpánskej ulici, no chodieval aj k Dr. Jozefovi Fričovi na Vodičkovu ulicu a k Dr. Václavovi Staňkovi, ktorý býval na druhom poschodí domu na dnešnej Palackého ulici č. 7. Na prvom poschodí tohto domu býval František Palacký. Počas konania Slovanského zjazdu Štúr býval v hostinci U modré hvězdy (v niektorých obdobiach sa volal U Bindrů) na Staromestskom námestí č. 25.“ Tento hotel stojí dodnes.

Publikácia je bohato ilustrovaná čiernobielymi dokumentmi, kde inovačne pôsobia najmä fotografie vecných pamiatok na Ľudovíta Štúra, ako napríklad broky z pušky, ktorou sa postrelil, alebo orezávač na listy. V tejto záverečnej kapitolke je vysvetlený aj pôvod jedinej originálnej fotografie portrétu Ľudovíta Štúra. A dokonca už vieme, kto mŕtvemu Štúrovi odstrihol prameň vlasov, čo dodnes visí zarámovaný za sklom v izbe, kde Ľudovít Štúr dokonal. Bola to „Hurbanova švagriná Emília Jurkovičová“.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Dôkaz o existencii UFO? Tri kamery zachytili zvláštny úkaz
<< predchádzajúci článok
Pozrite si roztomilé video, ktoré vám zlepší deň

Ako trávil Štúr voľný čas? Aj to prezrádza v publikácii Mihalkovičová - diskusné fórum čitateľov