Aký bol rok 2006 v astronómii

BRATISLAVA 29. decembra (WEBNOVINY) - Rok 2006 bol rokom strát a nálezov. Naša Slnečná sústava stratila svoju bývalú deviatu planétu a NASA prišla o svoju sondu na Marse. No vedci nevidia veci až také čierne, pretože na druhej strane objavili nesporné dôkazy o existencii tekutej vody na Marse a planétu iba o čosi väčšiu od našej Zeme obiehajúcu okolo inej hviezdy. Tento rok sa začal úžasným návratom kometárnej sondy Stardust 15. januára, ktorá strávila roky cestovaním k a od kométy Wild 2, pri ktorej zbierala vzorky, ktoré budú odborníci laboratórne vyhodnocovať. Predbežné analýzy prekvapivo ukázali, že i napriek tomu, že kométa vznikla na okraji Slnečnej sústavy, hviezdny materiál v nej pochádza z blízkosti Slnka, keďže bol vystavený teplote nad 1 000 stupňov Celzia.

Pre niektorých vedcov je Pluto iba prerastená kométa a Medzinárodná astronomická únia kontroverzne odhlasovala novú definíciu pre pojem planéta, ktorá Pluto takéhoto označenia zbavila. Niekdajšia regulárna deviata planéta Slnečnej sústavy sa tak dostala do druhoradej kategórie trpasličích hviezd. Degradáciu Pluta podporilo aj zistenie, že minimálne jeden ďalší neznámy objekt Slnečnej sústavy je väčší ako Pluto. Pôvodne ho jeho objaviteľ nazval Xena, či desiata planéta. Oficiálne meno napokon znie Eris po gréckej bohyni konfliktu. Napriek všetkej kontroverzii, sonda New Horizons pokračuje vo svojej ceste k Plutu, s ktorým by sa mala stretnúť už v roku 2015.

Sonda Cassini oslnila vedcov a verejnosť svojím skúmaním planéty Saturn a jej mesiacov. Na Saturnovom najväčšom mesiaci Titáne objavila sonda okolo 100 jazier tekutého metánu alebo etánu (alebo oboch), čím sa Titán stal v poradí druhým vesmírnym telesom po Zemi, ktoré dokáže na svojom povrchu udržať kvapalinu nachádzajúcu sa v dažďoch alebo riekach. Na Titáne vedci objavili i množstvo dún vytvorených pravdepodobne zo zamrznutých častíc uhľovodíka. Sonda Cassini tiež objavila gigantickú búrku na Saturnovom južnom póle pripomínajúcu hurikán, nový prstenec okolo planéty, vlny v predchádzajúcom známom prstenci, ktoré pravdepodobne spôsobil prelet kométy alebo asteroidu v 80. rokoch 20. storočia. Nová fáza skúmania Venuše sa začala príletom európskej sondy Venus Express na jej orbitu. Prvé snímky ukázali zvláštne dvojité prúdenie vetra nad južným pólom planéty. Skúmanie prinieslo i náznak toho, že povrch Venuše by mohol byť podstatne starší, než sa predpokladalo, čím by v sebe uchovával mimoriadne cenné historické informácie.

Európska sonda SMART-1 skončila misiu určenú na sledovanie Mesiaca pri prudkom pristávaní, čím sa úplne zničila a na povrchu vytvorila malý kráter. V roku 2006 sa začali i dve nové misie na sledovanie Slnka - program STEREO amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír a misia Hinode agentúry JAXA, ktorá už priniesla počiatočné výsledky, vrátane videozáznamu silných erupcií plazmy v atmosfére Slnka. Robotické sondy na Mars priniesli množstvo nových objavov. Nová sonda Mars Reconnaissance Orbiter priletela k Marsu v marci a začala tu podrobne fotografovať povrch Červenej planéty. Okrem iného sa jej podarilo odfotografovať vozidlo Opportunity neďaleko kráteru Victoria, ako aj duny pokryté odtokovými kanálmi. NASA však na Marse zaznamenala i stratu, keď stratila kontakt s 10-ročnou planetárnou sondou Mars Global Surveyor. Predtým, ako sa navždy odmlčala, ešte stihla poslať fotografie zmien povrchu, ktoré jasne naznačujú prítomnosť tekutej vody.

Radarové snímky naznačili, že v okolí južného pólu Marsu sa skrýva veľké množstvo zamrznutej vody. Ďalšie výskumy dokazujú, že na planéte sú časté i erupcie prachu a toxické prašné búrky. Výkonné marťanské vozidlá Spirit a Opportunity v roku 2006 prežili už svojich tisíc dní na povrchu Marsu, pričom tu obe mali slúžiť iba 90 dní. Aj keď sa jedno z kolies vozidla Spirit neustále zasekávalo, prístroju to nebránilo v nových objavoch, ktoré zistili, že tesne pod povrchom je ukrytá vrstva sulfátov, teda ďalšie potvrdenie existencie vody. Vozidlo Spirit strávilo zimu odparkované na južnej pologuli a podarilo sa mu zhotoviť zatiaľ najdokonalejšiu panoramatickú fotografiu. Opportunity konečne dorazilo k 800 metrov širokému kráteru Victoria a začalo hľadať vhodné miesto pre zostup na jeho dno.

Veľa nových objavov zaznamenali vedci aj za hranicami našej Slnečnej sústavy. Astronómovia objavili zatiaľ najmenšiu planétu obiehajúcu okolo bežnej hviezdy. Našli však aj množstvo podivuhodných objektov, ako napríklad nafúknutú planétu s hustotou nižšou než korková zátka, dva objekty s veľkosťou obiehajúce okolo seba namiesto hviezdy či prachové disky okolo dvoch hyperobrovských hviezd, ktoré podporili teóriu, že planéty môžu vznikať aj v takomto nestálom prostredí neďaleko gigantických sĺnk. Za hranicami Slnečnej sústavy sa vedcom podarilo lepšie nazrieť do princípov výbuchov gamažiarenia - najsilnejších explózií v celom vesmíre. Analýza nezvyčajného výbuchu nazvaného GRB 060218 naznačila, že zrejme nešlo o kolíziu hviezdy a čiernej diery, čo je najčastejší prípad, ale s najväčšou pravdepodobnosťou sa masívna hviezda zrazila s vysoko zmagnetizovanou neurónovou hviezdou. V máji a júni vedci zaznamenali ďalšie dve explózie, ktorých pôvod sa zatiaľ nepodarilo odhaliť.

SITA/P