Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Ekonomika

24. januára 2019

ANALÝZA: Slovensko môže robiť viac pre znevýhodnené skupiny obyvateľov



Slovensko by mohlo v rámci verejných politík poskytovať účinnejšiu pomoc skupinám ľudí na okraji spoločnosti. Zlepšiť prístup k efektívnej pomoci pre sociálne ...



Zdieľať
Ilustračné foto Foto: TASR/AP
Bratislava 24. januára (TASR) - Slovensko by mohlo v rámci verejných politík poskytovať účinnejšiu pomoc skupinám ľudí na okraji spoločnosti. Zlepšiť prístup k efektívnej pomoci pre sociálne znevýhodnené skupiny je potrebné napríklad v rámci aktívnych opatrení trhu práce. Vyplýva to z priebežnej správy revízie výdavkov na skupiny ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením, ktorú pripravil Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) spolu s Inštitútom vzdelávacej politiky. Správa sa zameriava na chudobné deti a obyvateľov marginalizovaných rómskych komunít, dve skupiny, ktoré čelia najväčšiemu riziku sociálneho vylúčenia.


Na sociálne začleňovanie bolo v roku 2017 vynaložených 436 miliónov eur, čo predstavuje 0,51 % hrubého domáceho produktu (HDP) a 1,27 % celkových verejných výdavkov. Zhruba 85 % z toho išlo na politiky trhu práce a sociálne politiky a 14 % na vzdelávanie. Z eurofondov a spolufinancovania Slovensko pokrylo 29 % výdavkov na sociálne začleňovanie. Hoci je podiel ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením na Slovensku pod priemerom Európskej únie (EÚ), deti rodičov s nízkym vzdelaním a obyvatelia marginalizovaných rómskych komunít sú ohrození viac ako rovnaké skupiny v iných krajinách EÚ.

"Najväčšiu pozornosť si zasluhuje obmedzený prístup sociálne znevýhodnených detí k štandardnému vzdelávaniu. Vyčleňovanie znevýhodnených žiakov prispieva k ich horším výsledkom, obmedzuje možnosti pokračovať vo vzdelávaní, a tým rozširuje rady nezamestnaných a sociálne odkázaných osôb v budúcnosti. Vyčleňovanie často sprevádzajú výrazne vyššie výdavky na žiaka, takže ide o veľmi zlú hodnotu za peniaze," skonštatoval riaditeľ ÚHP Štefan Kišš.

Sociálne znevýhodnené deti vo veku troch až piatich rokov majú menej ako polovičnú účasť na vzdelávaní v materských školách v porovnaní s ich rovesníkmi. Revízia tiež potvrdzuje vyčleňovanie sociálne znevýhodnených žiakov, a obzvlášť rómskych žiakov, do špeciálnych škôl, kde majú zastúpenie až 55 %, ale aj priestorové vyčleňovanie v rámci bežného vzdelávania či nadmerné opakovanie ročníka.

Zlepšiť prístup k efektívnej pomoci pre sociálne znevýhodnené skupiny je potrebné aj v rámci aktívnych opatrení trhu práce. Najchudobnejší uchádzači o zamestnanie sú aktivovaní najmä aktivačnými prácami, ktoré nezvyšujú v dostatočnej miere šance na zamestnanie sa na otvorenom trhu práce. Účasť na efektívnejších nástrojoch pomoci je u nich trojnásobne až päťnásobne nižšia ako u ostatných uchádzačov.

Prekážkou pri integrácii sociálne znevýhodnených ľudí môže byť aj ich zlý zdravotný stav v porovnaní so zvyškom populácie. Ten sa prejavuje o sedem rokov nižšou očakávanou dĺžkou života a až trojnásobne vyššou dojčenskou úmrtnosťou. Medzi významné dôvody tohto stavu patrí finančná záťaž spojená napríklad s doplatkami za lieky, ako aj vzdialenosť od najbližšieho zdravotníckeho zariadenia v niektorých obciach Slovenska.

Priebežná správa revízie výdavkov na skupiny ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením popisuje aktuálny stav v prípade dvoch skupín. Záverečná správa prinesie návrh konkrétnych opatrení na zlepšenie situácie a zároveň sa bude podrobnejšie venovať ďalším ohrozeným skupinám vrátane osôb so zdravotným znevýhodnením, neúplných rodín s deťmi a ľudí bez domova.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Dôvera v českú ekonomiku klesla na najnižšiu úroveň za 18 mesiacov
<< predchádzajúci článok
Europoslanci hovorili o finančných a daňových podvodoch na Slovensku

ANALÝZA: Slovensko môže robiť viac pre znevýhodnené skupiny obyvateľov - diskusné fórum čitateľov