Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Kultúra    Knižné novinky

12. marca 2019

Austrália a tajomný šum viníc



Vychutnajte si román Tajomný šum viníc. Napínavý, emóciami nabitý príbeh zo slnkom vyprahnutého austrálskeho vnútrozemia.



Zdieľať
Austrália a tajomný šum viníc

Vstúpte do sveta majiteľov multimiliónovej vinárskej korporácie, v ktorom vás čakajú zložité rodinné vzťahy, intrigy, závisť a nevraživosť, ale i zakázaná láska a dávna kliatba…

Charizmatická, životom skúšaná Cordelia postupne odhaľuje vnučke Sophii útrapy mladučkej slúžky Rose, ktorú osud pred vyše stopäťdesiatimi rokmi zavial z Anglicka na druhý koniec sveta. Tam sa z nej po prekonaní nesmiernych ťažkostí stala bohatá majiteľka vinohradov a zakladateľka rozvetvenej, prosperujúcej dynastie.

Návrat do minulosti pomáha Cordelii vysvetliť vnučke, prečo treba za každú cenu zachovať odkaz predkov a ponechať si ohrozený rodinný podnik. Ibaže Sophia musí vyriešiť nielen záchranu Žakarandových viníc, ale aj tajničku vlastného ľúbostného života…

Tajomný šum viníc je nový úžasný román, ktorý vás prevedie Austráliou od 30.rokov minulého storočia až po súčasnosť. Intrigy a nečakané zvraty...tento príbeh má viac zauzlení ako dvadsaťročný vinič pred domom.
Ak milujete rodinné ságy, nádhernú a divokú Austráliu, je to správna kniha pre vás. Príbeh o rodinných tradíciách a súdržnosti. Príbeh o vôli prežiť.

Tamara McKinleyová zožala najväčší úspech v Nemecku, kde jej romány ihneď patria medzi bestsellery.
Celkovo napísala 14 románov, ktoré preložili do takmer 20 jazykov a predalo sa z nich 8 miliónov výtlačkov.
Tamara dnes žije na južnom pobreží Anglicka, ale každý rok cestuje späť do Austrálie nielen kvôli prezentácii svojich kníh, ale aj za synom a vnúčatami.

Začítajte sa do novinky Tajomný šum viníc:

„Dovidenia, Sophia. A dávaj si tam na seba pozor.“ Crispinov sýty hlas vzdelaného intelektuála takmer zanikol v hlásení z reproduktorov, ktoré vyzývalo cestujúcich letiacich spoločnosťou Qantas do Melbourne, aby sa pripravili na odlet.
Sophia sa mu priam stratila v dôverne známom náručí a bolo jej smutno, že to s nimi takto neslávne dopadlo. Manželstvo má predsa vydržať celý život, nie tri krátke roky. Obaja si však rýchlo uvedomili chybu, ktorej sa dopustili, a keď to dospelo do bodu, z ktorého niet návratu, bola to práve Sophia, ktorá nabrala odvahu postaviť sa pravde zoči-voči, čím predišla ďalším problémom. A napokon sa uľavilo obom.
Odtiahla sa od bývalého manžela a pozrela mu do tváre.
Odzbrojujúci úsmev a príťažlivé sivé oči v nej už neprebúdzali závratné vzrušenie, no napriek tomu nemohla poprieť, že Crispin je nesmierne sexi a bude jej veľmi chýbať.
„Takže — priatelia?“ nežne sa spýtala.
Svetlé vlasy mu padli do očí, prikývol. „Navždy, Sophia, je mi ľúto, že nám to nevyšlo. No aspoň sme s tým skončili, skôr než by sme jeden druhého znenávideli.“
Bolo jej do plaču, a tak sa rýchlo odvrátila. „Nebola to ničia chyba, Cris,“ zašepkala. „Jednoducho to tak chodí.“ Zapálila si cigaretu, poslednú na dlhých dvanásť hodín, takže nasledujúcu si zapáli, až keď lietadlo oblizne pristávaciu dráhu v Dubaji. Bude to ozajstná skúška vôle a hoci mala na ruke nikotínové náplasti, netušila, ako to zvládne. Nuž, ako niekto, kto cestuje aerolíniami, ktoré na palube zakazujú fajčiť, doberala si samu seba.
„Najvyšší čas s tým prestať, Sophia. Bez cigy to už vydržíš týždne, prečo nie dnes?“
Zhlboka si šlukla, pohľad jej padol na uponáhľaných cestujúcich, ktorí zapĺňali halu. „Som vystresovaná a toto pomáha,“ odvetila stručne. Fajčenie patrilo medzi tie zlozvyky, ktoré u Sophie neznášal, no jej ešte väčšmi prekážali jeho romániky s inými ženami.
Crispin si strčil ruky do vreciek tvídového saka. Urastený, s vystretým chrbtom pripomínal armádneho dôstojníka. „Nemala by si svojej rodine dovoliť, aby ti kafrali do života. Viem, že tvoj starý otec bol poriadny oplan, no už tu nie je, a tak ti nemôže nič prikazovať.“
Zdvihla obočie. „Naozaj? Lenže ja som vyštudovala právo za jeho peniaze, vďaka nemu som sa stala partnerkou vo firme Barrington. Možno je mŕtvy, no všetci oňho naďalej zakopávame pre ten prekliaty závet a bordel, čo po sebe zanechal.“ Potom zahasila cigaretu v preplnenom kovovom popolníku.
„A ty máš čo najmenej hovoriť. Nebyť rodinnej tradície, nebol by si šiel do Sandhurstu a neprebral ten plesnivý, chátrajúci biznis na vidieku, ktorému tvoja matka vraví rodinné sídlo.
Smiešne! Oveľa radšej by si bol opravoval autá,“ vzdychla.
Opäť sa začínajú hádať. „Prestaňme s tým, Cris. Na zvady už aj tak nie je čas.“
Znova ju vzal do náručia a pobozkal na čelo. „Dávaj si pozor, moja. Verím, že nájdeš, čo hľadáš. Niekde tam bude, nie?“
Sophia stuhla. „Jedna chyba stačí, Cris. Odteraz sa sústreďujem na vlastnú kariéru a mužov vynechám.“
Odtiahol sa od nej, no naďalej ju držal za ruky a uprene sa jej díval do očí. „Možno si myslíš, že si odolná, lenže ty nie si stvorená na samotu. Nájdi Jaya. Pozhováraj sa s ním. Uvidíš, či sa to dá zaplátať. Stále ho ľúbiš, a to dobre vieš.“
Sophia sa naňho zadívala. „Jay je pre mňa minulosť,“ povedala, celkom jej stiahlo hrdlo. „Keby to bolo inak, predsa by som sa nevydala za teba, nie?“
Crispin sa smutne usmial a potom ju rýchlo objal. „Dávaj na seba pozor, miláčik, a napíš, keď budeš môcť.“
Sophia si vzala príručnú batožinu, poslala mu vzdušný bozk a prešla cez pasovú kontrolu. Zvýšil sa jej pulz, vzrušenie vystriedala obava. Od jej odchodu z Austrálie uplynulo už desať rokov. A Jaya, svoju prvú lásku, už nevidela celých dvanásť! Aj keď bol ich rozchod strašný, vedela, ako Cris celý čas šípil, že svojho prvého chlapca istým spôsobom stále ľúbi.
Odletová hala bola silno osvetlená, obchody, v ktorých sa neplatí clo, praskali vo švíkoch. Ona sa však zahľadela na okná, cez januárový dážď sa snažila dovidieť, čo sa deje vonku. Máš tridsať, pripomenula si prísne. Si úspešná obchodná právnička v jednej z najprestížnejších firiem v Londýne. No nerobila si ilúzie o tom, prečo jej hneď po promócii tak nadšene ponúkli partnerstvo.
So vzdorovito zdvihnutou bradou civela cez okno. Svoje miesto si udržala vďaka vynikajúcim pracovným výsledkom.
Žakaranda pre ňu znamenala iba odrazový mostík. Bolo to tam ťažké, najmä pre ženu. A ona dokázala, že bola aspoň taká dobrá, ak nie lepšia, ako poniektorí z jej kolegov!
Ohlásili číslo brány, Sophia si pozbierala batožinu a vydala sa na zdĺhavú cestu k lietadlu. Neprestajne si pripomínala, že má pred sebou jasnú budúcnosť a navždy zabudne na minulosť.
Lenže keď sa v lietadle usadila a pozorovala, ako po oknách stekajú pramienky vody, čakala na odlet, veru si spomenula na dávne časy pred rokmi, keď boli s Jayom len uchá a chodili na strednú v Brisbane. Kde si teraz, Jay? pomyslela si nostalgicky.
Spomenieš si niekedy na mňa?

Milan Buno, literárny publicista


   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Zomrela známa slovenská výtvarníčka Mária Rudavská
<< predchádzajúci článok
Diana Lemayová učí v Paríži slovenčinu, v súčasnosti má 14 študentov