B.HAVRANOVÁ: V cestovnom ruchu u nás stále chýba väčšia profesionalita

Bratislava 12. júla (TASR) - Slovensko stále ťahá v cestovnom ruchu za kratší koniec v porovnaní so susedmi. Pritom stačí, keby si vzalo príklad z Rakúska, kde regionálne subjekty omnoho viac kooperujú, posúvajú si návštevníkov a každý z toho niečo má. Na Slovensku v tomto smere stále zaostávame. Povedala v rozhovore v rámci multimediálneho projektu TASR Osobnosti: tváre, myšlienky výkonná riaditeľka špecializovaného, turistického portálu pre Slovensko a Česko www.kamkam.eu Beata Havranová.


Dlhé roky ste boli novinárkou. Potom ste prešli na druhú stranu a zaoberali sa PR aktivitami. Ako vzniklo, že ste sa začali špecializovať na cestovný ruch?

Možno preto, že mám, na rozdiel od iných, väčšiu afinitu k cestovnému ruchu. Po zmene režimu v roku 1989 ma oslovila spoločnosť Siemens Nixdorf, ktorá si v tom čase hľadala cestu do strednej Európy. Okrem iného dodávala aj softvér pre prevádzkovateľov lanoviek a vlekov. Mala som možnosť vidieť ich aktivity po celom Rakúsku, kde zavádzala internet do hotelov alebo obcí, ktoré boli turistickými cieľmi. Tak som pričuchla k tomu, ako sa má robiť cestovný ruch. Okrem toho mala na mňa vplyv aj mama, dlhoročná novinárka, ktorá sa tiež venovala turizmu.

Neskôr ste boli aj predstaviteľkou rakúskej štátnej agentúry pre propagáciu Rakúska Österreich Werbung na Slovensku...

Áno, oslovili ma vďaka predchádzajúcemu pôsobisku. Potrebovali skúseného človeka, ktorý by mal aj mediálne znalosti a zázemie, aby im pomohol so servisom pre cestovné kancelárie a pre médiá v rámci propagácie.

Boli pre nás v tom čase Rakúšania vzorom v oblasti propagácie?

Princíp štátnej podpory cestovného ruchu je všade na svete viac-menej podobný. Sčasti to tak fungovalo aj za socializmu. Po revolúcii sa však urobil strih a všetko sme začali budovať odznova. Napokon ani od Rakúšanov nemusíme preberať všetko, no majú postupy, ktoré majú lepšie zvládnuté a sú aj pre nás akceptovateľné.

Ktoré napríklad?

Určite je to pružná komunikácia medzi jednotlivými obcami, hoteliermi, prevádzkovateľmi lanoviek a ich vzájomná spolupráca. U nás nie sme ešte natoľko kompaktní a ani zďaleka tak nekooperujeme. Rakúske regionálne subjekty z toho, čo zarobia, dávajú isté percento do spoločnej kasy, a to na prospech všetkých v danej oblasti. Posúvajú si návštevníkov, aj informácie a každý z toho niečo má. Na Slovensku v tomto smere stále neťaháme za jeden povraz, obrazne povedané.

Na Slovensku však istú zmenu vidno, vytvárajú sa regionálne združenia cestovného ruchu, klastre...

S tým súhlasím, no je škoda, že sme s nimi začali až dve desiatky rokov po revolúcii, že sme sa až teraz zobudili. Mnoho vzácnych historických, kultúrnych objektov medzitým schátralo a na to, aby mohli znovu slúžiť svojmu účelu, bolo potrebné dvoj až trojnásobne viac investovať. Niekedy nám chýba aj väčšia vynachádzavosť, pružnosť v podpore drobných podnikateľov. Každý z regiónov má napríklad svoju kartu, no žiada si to ešte niečo navyše.

To znamená, že tieto marketingové nástroje, ako vernostné karty, ktoré ľudia na Slovensku oceňujú, sú už len nutným štandardom?

Mal by to byť štandard, lebo ľudia na Slovensku zarábajú podstatne menej ako v Rakúsku a takto môžu mať aj oni dovolenku cenovo výhodnejšiu a zároveň pestrú. Ak to pomôže, aby ľudia viac trávili dovolenku na Slovenku, tak potom je to určite veľmi pozitívne.

Ako sme na tom v porovnaní so susedmi, s Českom, Maďarskom a Poľskom?

Myslím si, že horšie. Je to vidno napríklad na prezentáciách jednotlivých regiónov, ktoré robia českí predstavitelia turizmu. Sú profesionálne, kvalitné a vidno, že s tým regiónom, destináciou žijú, hoci odtiaľ nemusia pochádzať. Slováci sú, žiaľ, v tomto smere menej angažovaní. Ako by im v tom chýbalo srdce. Pravda, nemožno ani u nás všetkých hádzať do jedného vreca, je už aj viacero pozitívnych príkladov. Česi sú však o dva kroky pred nami.

Ako potom vyznieva naša národná propagácia?

Ja si napríklad nemyslím, že by sme mali chodiť do Číny a tam ich lákať na návštevu Slovenska. My by sme mali primárne oslovovať našich susedov: Rakúšanov, Nemcov, Maďarov, Čechov, Poliakov, ktorí historicky tvorili drvivú väčšinu našich zahraničných návštevníkov. To sú pre nás hlavné trhy.

Ako ovplyvňuje situáciu v cestovnom ruchu euro? Naše susedné krajiny, až na Rakúsko, ho nemajú. Nie sme pre ne drahší a tým aj menej atraktívni?

To určite nie. Pozrite sa na Maďarov, stále obľubujú ako destináciu Rakúsko a tam je ešte drahšie ako u nás. Pre Slovákov je to výhoda a môže to podporiť ich cestovanie práve do susedných krajín, kde môžu profitovať z výhodného kurzu.

Keď sa pozrieme na Rakúsko, tak omnoho viac Slovákov tam cestuje ako naopak, Rakúšanov k nám. V čom to je? Nie sme pre nich dostatočne zaujímaví?

Takto by som to nestavala. No aj v časoch, keď som pracovala pre Österreich Werbung, platilo, že na prvom mieste bolo v rakúskych očiach Česko. Bol v tom istý stereotyp z čias monarchie a ešte aj z čias Československa, keď Slovákov Rakúšania vnímali niekde na konci záujmu. O Čechov mali a majú prosto väčší záujem. A my sme vnímanie nedokázali doteraz zvrátiť. Navyše sa Česi vedia v západoeurópskych krajinách omnoho lepšie spropagovať ako my. Súvisí to však aj s tým, že sme v cestovnom ruchu málo dôslední. U nás zmizla profesionalita a ani nie je mnoho razy žiadaná. Vidno to na kvalite gastronómie, ktorá si nevie udržať štandard, pokrivkávame v kvalite služieb, ale i na takom zdanlivom detaile, ako je čistota miest, najmä v hlavnom meste, či možnosti parkovania. Tam veľmi rýchlo strácame dobré meno.

Čo je však v porovnaní so susedmi také, čo my môžeme ponúknuť a inde absentuje? Kde máme konkurenčnú výhodu?

V našich horách, ktoré máme v porovnaní so susedmi vyššie a s krajšou prírodou, množstvo kultúrnych pamiatok, sakrálnych stavieb, ľudovej architektúry, termálnych kúpeľov, slovom nie je toho málo, čo môže naša malá krajina turistom ponúknuť. No všade musíme zlepšiť kvalitu a najmä proklientsky prístup, ktorý nie je ani po 25 rokoch po revolúcii na dostatočnej úrovni.

Nedávno sa popredný predstaviteľ jednej finančnej skupiny vyjadril, že Rakúšania vo svojich horských strediskách nevedia zarábať, generovať zisk, že im ide len o udržateľnosť spôsobu životu, zamestnanosti a ekonomiky týchto oblastí. Sedí to, podľa vás?

Aj oni majú na prvom mieste zisk, no nie za každú cenu, pretože prioritou je aj udržať osobitosť a fungovanie týchto regiónov. Toto by som spoločne dala na prvú priečku.

Čo by ste odporučili návštevníkom vidieť toto leto v oblasti, ktorú sledujete, čiže u nás i v strednej Európe?

U nás máme čo ponúknuť v kúpeľníctve, nielen vo veľkých tradičných centrách, ako sú Piešťany, Trenčianske Teplice, Rajecké Teplice, Dudince... Veľké čaro majú banské mestá ako Kremnica, Banská Štiavnica a sústava jazier, tajchov v ich okolí, ktoré sú unikátne. Za návštevu stoja aj Košice, ktorým pomohlo, že boli Európske hlavné mesto kultúry v roku 2013. Za krásami okolitých krajín netreba ďaleko chodiť a spomenula by som ako zaujímavosť celú južnú i východnú Moravu s množstvom tipov na krátkodobú dovolenku, napríklad okolie mesta Blansko pri Brne, kde je nádherná príroda a množstvo zámkov, šľachtických usadlostí a iných kultúrnych pamiatok. Lákavé sú aj starobylé mestá s historickými centrami, ako Kroměříž, Olomouc alebo juh Moravy s vinárskou Pálavou či Lednicko-valtickým areálom, alebo maďarské nádherné lokality. Mojou srdcovou záležitosťou sú poklady UNESCO a za nimi sa oplatí putovať po celej Európe, a to či už do susedného Česka, Maďarska, Poľska, Francúzska... slovom po celej Európe, Slovensko nevynímajúc.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR