Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Z domova

06. januára 2019

B. Pekárek: Aj väčšie nádory dokážeme odstrániť vcelku a bez operácie



Ilustračná snímka.



Zdieľať
Ilustračná snímka. Foto: TASR/Erika Ďurčová
Bratislava 6. januára (TASR) – Rodičia nechceli, aby bol lekárom, dnes odstraňuje nádory bez operácie. Primár gastroenterologického oddelenia Národného onkologického ústavu (NOÚ) Boris Pekárek je so svojím tímom slovenským priekopníkom v odstraňovaní nádorov tráviaceho traktu endoskopicky, čiže cez zavedenú ohybnú hadičku bez nutnosti otvorenej operácie. V rozhovore v rámci multimediálneho projektu TASR Osobnosti: tváre, myšlienky hovorí o svojej práci aj voľnom čase a láske k zvieratám a radí, ako si udržať zdravý tráviaci trakt.


S japonskou metódou endoskopickej operácie nádorov, endoskopickou submukóznou disekciou, ste uspeli medzi top inováciami v slovenskom zdravotníctve. Ako by ste laikom vysvetlili, čo je najväčšou výhodou tejto techniky?

Najväčšou výhodou je možnosť odstrániť aj väčšie nádory vcelku. Pri tejto metóde je väčšia pravdepodobnosť, že pacienta vyliečime a nebude potrebovať ďalšiu liečbu, napríklad chirurgickú.

Čo sa počas zákroku deje

Pri endoskopickej submukóznej disekcii nádor odstránime endoskopom pomocou endoskopického noža. Tento nôž je maličký, v NOÚ používame v hrubom čreve nože, ktoré majú 1,5 milimetra, v žalúdku nože, ktoré majú 2 milimetre. Označíme okraje nádoru a okolo týchto značiek potom vedieme rez. Nádor, ktorý je v povrchových vrstvách steny sliznice, takto vieme odstrániť endoskopicky bez potreby otvorenia brucha chirurgicky.

Pre aké ďalšie zákroky je typické, že sa robia endoskopicky? V čom je výhoda takéhoto prístupu oproti klasickým operáciám?

Najväčšia výhoda je, že sa vyhneme komplikáciám, ktoré sa môžu vyskytnúť pri klasickej operácii, napríklad pri chirurgickom otvorení brucha či celkovej anestézii. Endoskopicky sa odstraňujú polypy, to sa robí štandardne slučkou na endoskope. Ďalej sa odstraňujú iné menšie nádory, tiež slučkou po podpichu. To sa nazýva endoskopická mukózna resekcia. Endoskopom sa dá vykonať aj mnoho ďalších zákrokov, ktoré nesúvisia s odstránením nádorov. Napríklad endoskopické ošetrenie krvácania z vredu podpichom, svorkami alebo opálením cievy elektrickým prúdom.

Ako vyzerá váš bežný pracovný deň na Gastroenterologickom oddelení Národného onkologického ústavu v Bratislave?

Prídem do práce a mám naplánovaných niekoľkých pacientov na rôzne zákroky. Väčšina z nich sú terapeutické zákroky, pri ktorých spolu so sestričkami odstraňujeme nádory. Potom máme naplánované posúdenie nádorov, či sú vhodné na endoskopické odstránenie alebo nie. V niektorých dňoch tiež robím bežné endoskopické vyšetrenia, ako kolonoskopie, gastroskopie, niekedy enteroskopie. Čiže máme rozplánované, v ktorých dňoch robíme endoskopické submukózne disekcie, v ktorých dňoch polypektómie, endoskopické mukózne resekcie a diagnostické zákroky. Samozrejme, pokiaľ pri nich nájdeme nejaký menší polyp, tak ho odstránime hneď.

S akými problémami sa na vás ľudia najčastejšie obracajú? Ako sú na tom slovenskí pacienti, čo sa týka onkologických ochorení tráviaceho traktu?

Slováci vedú svetové tabuľky vo výskyte rakoviny hrubého čreva a konečníka. Preto sú to najčastejšie polypy a nádory, s ktorými k nám posielajú pacientov z iných gastroenterologických pracovísk. Takisto sa špecializujeme na nádory žalúdka, pažeráka a dvanástnika, ktoré posudzujeme pred chirurgickým alebo endoskopickým zákrokom, prípadne ich priamo odstraňujeme. Už je zavedený skríning kolorektálneho karcinómu, teda vyhľadávanie rakoviny hrubého čreva pomocou testov na okultné krvácanie v stolici alebo kolonoskopie. Rozbiehajú sa aj ďalšie projekty a bude sa posudzovať, či tento skríning bude pacientom navrhovaný iba obvodným lekárom ako doteraz, alebo budeme pacientov na skríning rakoviny hrubého čreva priamo pozývať listom.

Koľko prípadov rakoviny hrubého čreva sa ročne vyskytne na Slovensku?

Pokiaľ viem počet novodiagnostikovaných prípadov rakoviny hrubého čreva a konečníka je u nás 43,8 na 100.000 obyvateľov. To znamená minimálne 2380 ročne.

Ako by ste zhodnotili možnosti liečby Slovákov, môžeme sa porovnávať so svetom?

Určite áno. Myslím, že čo sa týka rakoviny hrubého čreva, liečba je porovnateľná s väčšinou svetových krajín.

Aký vplyv má životospráva na choroby, s ktorými k vám ľudia chodia?

Veľký. A myslím si, že preto vedieme rebríčky výskytu rakoviny hrubého čreva a konečníka. Slováci majú veľký príjem spracovaného mäsa a to je veľmi dôležitý karcinogén v rozvoji rakoviny hrubého čreva. Spracovaným mäsom myslím šunku, klobásy, salámy, párky a podobne.

Máte nejaké univerzálne odporúčania pre zdravie tráviaceho traktu, ktorými by sa ľudia mali riadiť, ak nechcú mať rakovinu?

Určite nefajčiť a nejesť spracované mäso.

A dá sa vôbec nejesť takéto mäso?

Veď mäso sa dá aj variť, dusiť... Nemusí byť spracované solením a údením ako výrobky v mäsiarstve. Pokiaľ sa vyhnete spracovanému, prípadne červenému mäsu, alebo aspoň obmedzíte jeho príjem oproti aktuálnemu stavu, je to určite výhodou. Samozrejme, deti či tehotné ženy potrebujú príjem mäsa. Ale dospelí a starší ľudia by ho určite mali výrazne obmedziť.

Čo sa vám vybaví, keď si spomeniete na svoje pracovné začiatky? Pamätáte si svoj prvý zákrok?

Prvú endoskopiu si nepamätám, ale určite si spomínam na prvú endoskopickú submukóznu disekciu, ktorú som robil. V roku 2011 k nám do NOÚ prišla pacientka s nádorom žalúdka. Odmietala operáciu a my sme jej navrhli tento zákrok s tým, že sme to zatiaľ nerobili. Mal som však za sebou tréningy na vypreparovaných prasačích žalúdkoch a na prasatách. Ona súhlasila a zákrok sa podaril. Nádor sme odstránili, takže to bolo pre nás veľmi motivačné.

Prečo ste sa rozhodli práve pre lekársku profesiu, konkrétne gastroenterológiu?

Ja som chcel byť pôvodne veterinár. Môj dedo bol riaditeľ veterinárnej kliniky a keď som bol malý, tak som často chodil na tú kliniku, venčil som psov, ktorých tam mali, a pohyboval som sa medzi zvieratami. Keď som dedovi povedal, čim chcem byť, on na to, že kravu neuvidím ani z vlaku, keďže sa rušili družstvá, a nebudem mať prácu. Tak nech si vyberiem nejaký iný odbor. Moja mama bola lekárka a nechcela, aby som šiel na medicínu, lebo je to náročné a nedocenené povolanie. A keď rodič povie 17- alebo 18-ročnému človeku, že niečo nemá robiť, tak on to urobí. Takže som sa veľa učil, aby som sa dostal na medicínu.

Ako ste na tom so zvieratami dnes?

Mám veľmi rád psov a vždy sme ich doma mali. Keď mám čas, tak veľmi rád chodím s nimi cvičiť. A je pravda, že prvá operácia, pri ktorej som v živote bol, bol zákrok na krave, ktorá bola, myslím, v spinálnej anestézii. Bol to cisársky rez a ja som mal za úlohu jej búchať paličkou po rohu, aby som odpútaval jej pozornosť. Mal som asi štyri roky.

Čo robíte vo voľnom čase? Ako relaxujete?

Hlavne sa snažím venovať rodine. A voľného času mám málo, ale pokiaľ sa nejaký vyskytne, chodím cvičiť so psom, alebo idem na ryby. A ešte sa snažím presúvať do práce na bicykli. Chodím na skladacom bicykli z Trnavy, pričom, samozrejme, väčšiu časť cesty idem vlakom. V každom prípade, sem na NOÚ je to zo stanice slušný kopec.

Kde si vybíjate stres z práce?

Určite v športe. Snažím sa športovať čo najviac. Keby sa dalo, aj každý deň by som chodil plávať, bicyklovať alebo čokoľvek iné. A keď mám naozaj čas, idem na ryby.

Čo považujete za svoj najväčší pracovný a osobný úspech?

Za najväčší pracovný úspech považujem to, že sa nám tu v NOÚ podarilo zaviesť endoskopické submukózne disekcie, výkon sme štandardizovali a máme dobré výsledky. Ďalej si myslím, že je úspech, že na našom pracovisku sú veľmi dobré vzťahy medzi lekármi aj sestrami, máme sa radi a sme veľmi dobrý kolektív.

Aký objav v medicíne by ste si želali, aby prišiel?

Každý lekár by chcel vyliečiť všetky choroby a svetový mier. Takéto ciele sú, žiaľ, nereálne, ale čo vidím ako výzvu, je zasiahnuť do genetiky človeka. Povedzme vírusom, ktorý by nejaký gén opravil, alebo nahradil. Predstavte si, že máte vrodenú predispozíciu na nejakú chorobu, my vás naočkujeme vírusom, ktorý ju napraví, a už ju nemáte. Toto je obrovská výzva. Nehovorím, že sa to podarí, ale myslím, že to nie je nereálne, povedzme v niektorých metabolických ochoreniach.

Ako teda podľa vás vyzerá budúcnosť liečby rakoviny?

Liečba rakoviny sa deje na rôznych úrovniach. Jednak je to prevencia, aby ste rakovinu nedostali. Potom jej včasné zachytenie, aby nenastali žiadne ďalšie problémy. Nasleduje vybratie nádorov chirurgicky, čo je hádam najúspešnejšou liečbou. A potom je to liečba chemoterapiou. Ja si myslím, a v podstate sa výskum už začal rozvíjať týmto smerom, že je dôležité určiť, čím sa nádorové bunky líšia od zdravého tela. A pokiaľ sa nájde nejaký takýto faktor, rôzne druhy rakoviny môžu byť liečiteľné. Je to ale veľmi zložité a každá liečba má aj svoje nežiaduce účinky. Pacient musí byť vždy na prvom mieste. S liečbou musí súhlasiť a tá mu musí reálne pomôcť. Keď pacientovi predĺžime život o dva mesiace, ale zničili sme mu ho na celý rok, ktorý mu ostal, tak je mu to nanič. Čiže ideálna liečba musí byť veľmi dobre tolerovaná a musí pacientovi predĺžiť a skvalitniť život.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Japonská prokuratúra požaduje Ghosnovo priznanie finančných prehreškov
<< predchádzajúci článok
Mercedes chce byť medzi prvými pri rozširovaní autonómnych modelov