Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Kultúra

25. apríla 2017

Balón NASA vyniesol do stratosféry observatórium extrémneho vesmíru



Vesmír, ilustračné foto.



Zdieľať
Vesmír, ilustračné foto. Foto: TASR/AP
Košice/Wanaka 25. apríla (TASR) – Obrovský balón s observatóriom extrémneho vesmíru (EUSO) dnes vypustili do stratosféry z novozélandského letiska Wanaka. Misia je prípravným projektom experimentu JEM-EUSO a skúma častice ultravysokých energií. Na príprave experimentu JEM-EUSO sa podieľa aj Slovensko cez účasť Ústavu experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied (ÚEF SAV) a Technickej univerzity v Košiciach (TUKE). TASR o tom informoval Pavol Bobik z ÚEF SAV.


Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) na letisku pri novozélandskom mestečku Wanaka prevádzkuje základňu pre program letov svojich najpokročilejších balónov. Tie majú objem pol milióna kubických metrov a dokážu s viac než tonovým vedeckým nákladom letieť stratosférou vo výške 33,5 kilometra po dobu 50 dní. Doteraz v rámci programu NASA-SPB (Super Pressure Ballon) leteli z Nového Zélandu dva balóny. Prvý v roku 2015 a druhý v roku 2016.

Na treťom SPB balóne dnes ráno z Wanaky odštartovalo na svoju misiu EUSO. "Zo stratosféry bude pozorovať atmosféru pod sebou a sledovať fluorescenčné žiarenie emitované časticovými spŕškami v atmosfére. Tie sú vytvárané časticami s veľmi vysokou energiou prilietajúcimi z vesmíru. Je ich extrémne málo, preto je dôležité pozorovať ich výskyt pokiaľ možno na čo najväčšej ploche. Táto misia ich po prvý raz zaregistruje z hranice vesmíru. Tým potvrdí možnosť ich pozorovania z vesmíru, z orbity Zeme, na ešte väčšej ploche," uviedol Bobik.

EUSO-SPB balón je prípravným projektom pre experiment JEM-EUSO. Ten bude umiestnený na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) na japonskom experimentálnom module (JEM). Jeho cieľom je vyriešiť viac než polstoročia starú záhadu pôvodu častíc s ultravysokou energiou.

"Napriek desaťročiam výskumu je pôvod častíc s ultravysokou energiou stále otvorenou otázkou. Možno sú to supermasívne čierne diery v jadrách galaxií, možno rýchlo rotujúce pulzary a možno iné astrofyzikálne objekty, nevieme," priblížil slovenský vedec.

Jedna častica s ultravysokou energiou dopadne na štvorcový kilometer povrchu atmosféry len raz za niekoľko storočí. JEM-EUSO detektor bude z ISS pozorovať plochu 140.000 štvorcových kilometrov. Uvidí preto za tri roky na ISS dostatok častíc s ultravysokou energiou, aby túto otázku vyriešila.

EUSO detektory sú ultrarýchle širokouhlé UV kamery, snímkujúce rýchlosťou 400.000 snímok za sekundu. JEM-EUSO detektor má mimoriadne ľahké šošovky s plochou viac než štyri štvorcové metre, EUSO-SPB detektor s plochou 1,4 štvorcového metra.

Slovensko sa podieľa na príprave JEM-EUSO experimentu od roku 2008. ÚEF SAV v EUSO misiách pracuje na prieskume svetelného pozadia nočnej oblohy. "To tvorí najmä horná vrstva atmosféry a je dôležité vedieť odhadnúť jeho intenzitu, keďže tá obmedzuje pozorovania časticových spŕšok. Spolu s Technickou Univerzitou v Košiciach sa podieľa aj na automatizovanom rozpoznávaní časticových spŕšok," vysvetlil ďalej Bobik.

EUSO-SPB balón odštartoval hladko na svoj rekordný, možno až 100 dní trvajúci let. Na záver ho jeho operátori z NASA pošlú na vhodnom mieste k Zemi tak, aby pristál na pevnine.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
“Rozprávky sú super.” Peter Lipa predstavil nový singel Kde bolo, tam bolo
<< predchádzajúci článok
Zákaz laptopov do kabín lietadiel zvažujú USA aj pre lety z Británie