Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Kultúra

07. januára 2010

Bapašabistická kniha: Bilančná správa



(1991, socialistický A katastrofický bestseller, predhovor básnik Jožo Urban, III. miesto Cena Ivana Kraska)



Zdieľať
Autor: Rastislav Doboš
 
Čo bolo povedané na Zemi, neplatí vo Vesmíre. Tam platí nevypovedané. Neprebádané. Filozofi divejú. Svet by mal byť iný. Svojrázne pokusy posúvajú hranice.
Pokusmi pokusne hryzieme do reality. Taký pokus je aj kniha Rastislava Doboša Bilančná správa z literárnej skupiny Bapašaba.
Svet lacného chľastu, príjemných prekvapení, nespútanej radosti, lásky a srandy; svet, v ktorom by nebolo miesta pre roztatárené svine, politickú sračku, ostrých chlapov.
Kniha zapadla prachom. Pokusy sa obnovujú. Čosi nás kúše. Čosi nás hryzie. Obzrieť sa späť znamená utrieť prach zo starých kníh a poučiť sa. Neopakovať márne pokusy. Napakovať sa až na piaty pokus.
„A Boh sa rozhodol mlčať a tak mlčal a mlčal, až kým sa mu nezačalo driemať.“
Unavenú hlavu si opatrne položil na mäkké vankúše z tvrdej ľudskej snahy.
 
Viac na http://www.bestofliterature.com/
 
 
Úryvok:
 
Bilančná správa
 
alebo
 
návod k príprave hovädzej polievky
 
 
 
To, že pomaly konvergujúce rady Legrendových, Hankelových a Besselových funkcíí
sa vo vnútri svojho integračného oboru dajú nahradiť asymptotickými výrazmi
danými Airiho integrálmi, ako aj to, že je Boh, sú jediné istoty, ktoré nám ešte zostali. Nikto však nevie povedať dokedy!

(Dydyško)

… si si naozaj taký istý, že Boh stvoril iba jeden svet?
                            tukynova otázka na známu parafrázu
 
Venované Zemi, planéte plnej nádherných ľudí,
ktorí žijú jeden pre druhého
 
 

 

T
o, že vznikla Zem, je zrejme neodškriepiteľný fakt. Že v tom mal prsty Boh, je dnes už tiež neodškriepiteľný fakt. Boh celý ten trápny omyl vysvetľoval po svojom:
 
 

I.I. kapitolka, v ktorej sa dozviete, čo vyčuhuje z každej dobrej filozofie
 
A Boh sa skrýval už siedmy deň. Ráno sa prikradol do Svojho domu a zabarikádoval sa v kuchyni. Po celom nebi sa ozýval hlasný mľaskot hôrd zdivočených filozofov. Stále žrali. Lietajúce kusy pečenej hovädziny sa im samé pchali do úst. Filozofi už boli ako veľké kopy slaniny. A stále pili.
“Na náš spoločný cieľ! Na absolútnu dokonalosť a harmóniu! Do dna!”
A Boh vyzrel cez vetrák. Celé nebo mal plné pupkov. Pupok vedľa pupka.
“Keby sme určite nevedeli, že to čo chceme, je určite lepšie ako to, čo nechceme, tak tu spolu nepijeme!” kričali pupky.
A jeden z filozofov sa zrazu srandovne vypučil a smial sa ako stará papuča. Zazrel Boha. Vyplazil jazyk a pomaly ním vlniac, ovinul ho okolo Jeho hrdla.
A vytrhol Boha z vetracieho okienka ako štupeľ z fľaše.
A kým sa Boh spamätal, už zase visel na kríži.
“Bože!” škriekal ten filozof. “Buď pochopím, načože si na svete, alebo choď do prdele!”
“Nech nám naleje!” kričali pupky.
A tak im musel nalievať. Z kríža. Nalieval doplna. Aj prelieval. Bolo veselo.
“Po smiechu býva plač,“ povedal papagáj.
Filozofi sa zarazili. Ten, čo bol vypučený ako stará papuča chcel spôsobne zavrieť ústa, ale stále ich mal preplnené hovädzinou. A preto mu z huby furt niečo vyčuhovalo. Tak ako furt niečo vyčuhuje z každej dobrej filozofie.

   Tlač    Pošli

   

Súvisiace články:


 Bapašabistická kniha: Mlieč a Povetroň (11. 1. 2010)



nasledujúci článok >>
INTERNETOVÍ KRITICI: Najlepší film The Hurt Locker
<< predchádzajúci článok
Talkshow bojuje o víťazstvo v Radio_Head Awards!