BAŽANT POHODA 2006, 14.-15. júl, Profily - 1 časť

Meno Afu Ra bolo prebraté z Egyptskej knihy mŕtvych, kde sa rozpráva príbeh o mužovi, ktorý na svojej ceste za zánikom musel prekonať veľa prekážok.

Dnes 28 ročný MC z New Yorku prerazil svojimi prvými dvoma albumami “Body of the Life Force” a “Life Force Radio”. Po tom, ako sa mu podarilo predať viac ako 250 tisíc albumov, v roku 2005 realizoval svoj tretí album, “State of the Arts”. Je to práve všestrannosť a schopnosť spolupráce, čo doviedli Afu-Ra k úspechu, a umožnili mu priniesť niečo nové do hip-hopu.

Afu-Ra spolupracoval s mnohými hudobníkmi ako Ky-Mani Marley, DJ Premier, Big Daddy Kane, GZA, Wu Tang Clan´s Masta. Sociálno-politicky ladenú skladbu “Why Cry” z albumu „State of the Arts“ nahral spolu s reggae hviezdou Gentlemanom, “Poisonous Taoist” je výsledkom jeho spolupráce s ikonou afro beat Kela Kuti.

Afu-Ra úspešne experimentuje s rôznymi hudnobnými štýlmi, pričom jeho dominantou ostáva hip-hop. Hovorí o sebe, že je všestranný umelec, dokáže jamovať alebo battle rap. Nech vraj robí čokoľvek, nech pracuje s akýmkoľvek hudobným štýlom, zanecháva za sebou samé skvosty. Úderné texty, plné informácií a vlastných názorov, sa snaží kombinovať s prvkami roots, rocku a reggae.

A.M.O. (SK)

Zoskupenie A.M.O. je bratislavský projekt, ktorý vznikol z niektorých členov bývalej skupiny Krakalla. Tvoria ho Opak (rap, produkcia), Moe (rap) a AMN2 (DJ). Koncom minulého roka im vyšiel už druhý úspešný vinyl RAP 2005. Obsahoval aj hitovku Bratislava, ku ktorej bol nakrútený aj videoklip. Predchádzal mu debutový maxi singel s názvom Čo si čakal? Vyšiel na ich vlastnom labeli 24 hodin v spolupráci s vydavateľstvom a bookingom SubBeats.

Všetci členovia majú rozsiahle koncertné skúsenosti z predošlého pôsobenia, kedy si mali možnosť zahrať na mnohých zásadných hip hopových koncertoch na Slovensku aj v Čechách. Vystupovali napr. na akciách Vinyl 6, SkunkFunk – Looptroop, Jeru The Damaja (Praha), Das Efx (Praha), Toto je hip hop. Na začiatok júla je pripravené vydanie mixtapu od ich DJa AMN2 aka Viktor Hazard, ktorý bude mať názov Rap Superstar. Celá ich prokukcia sa nesie v znamení súčasnosti, pričom sa chalani nebránia vplyvom jazzu, dancehallu, reggae a funku. Povestní sú svojou vynikajúcou koncertnou show.

ANDY C (GB)

začal experimentovať s programovaním breakov už ako teenager. So svojím kamošom Antom Milesom začínali v garážovom štúdiu. Spolu vytvorili svoj magnum opus „Valley of the Shaddows“, nazývaný tiež ako „prototyp darkcoru“. V roku 1992 si Andy založil vlastný label. V roku 1993 získal cenu ako najlepší objav a odvtedy jeho dídžejská kariéra začala prudko napredovať. Mal vlastnú show na pirátskej stanici rádia Cyndicut FM a stal sa rezidentným DJ´om viacerých klubov.

Jeho album „Origin Unknown Presents...Speed Of Sound“ z roku 1997 získal cenu Najlepší tanečný album na Kiss FM Dance Awards a Najlepší album na Hardcore Dance Awards. V roku 1998 nasledoval „Origin Unknown Presents...Sound In Motion“ a predznamenal vznik RAM Trilogy, čo bol výsledok štúdiovej spolupráce Andy C, Anta Milesa a Shimona. V rokoch 1999 a 2000 získal cenu Najlepší DJ na Knowledge Awards. Andy C má za sebou množstvo úspešných remixov a ako DJ množstvo ocenení. Je považovaný za jedného z najlepších súčasných drum&base Djov.

APACHE INDIAN AND REGGAE REVOLUGION (GB)

predal 11 miliónov albumov po celom svete, bol prvým ázijským DJ na Radio 1 vo Veľkej Británii, v MTV uvádzal Reggae Sound System from Jamaica, vyrábal hudobné programy pre Channel 4, BBC Radio. Jeho najväčším hitom bol zatiaľ „Boomshackalak“. V posledných rokoch sa drží viac v ústraní, s kapelou cestuje po svete a vydáva albumy určené pre trh mimo mainstreemu. Spolupracoval s mnohými umelcami, o.i. Jazzy B, Luciano, Frankie Paul, Black Street, Stereo Nation, A.R: Rahman, Boy George...

S indiánskym umelcom Jazzy B vytvoril v roku 2005 úspešný hit “Dil lut iyah”. Najnovší album “Time for Change”, na ktorom spolupracoval napríklad s Fugees a s Lucianom, získal priaznivý ohlas u kritiky a bol nominovaný za najlepší album. V súčasnosti je Apache Indian na celosvetovom turné Time for Change Tour, na ktorom ho sprevádza skupina The Reggae Revolution.

BEZ LADU A SKLADU (SK)

Prvú verziu skupiny založili v roku 1985 Peter Kaščák (basa), Richard Rybníček (bicie) a Martin Beďatš (gitara). Neskôr sa k nim pridal Rasťo Kubica, ktorý svojím saxofónom dodal skupine ďalší, špeciálny rozmer, tak typický pre hudbu BLAS. Táto verzia fungovala iba týždeň, lebo chýbal spevák. Toto dôležité miesto doplnil Petrov brat Mišo, ktorý im len raz niečo zaspieval a bol hneď prijatý. Ako dátum vzniknutia skupiny je uvádzaný 25. jún 1985 a premiéru mala skupina na svadbe Mariána Kaščáka, najstaršieho z bratov. Hlavným textárom sa stal kamarát skupiny Ľubor Benkovič, ktorý má najväčší podiel na textoch BLAS, a väčšina textov na albumoch XMETOV a HORÚCE HLAVY (ale aj hitovky „Elektráreň“ a „Parné valce“ z albumu IBA RAZ) pochádza z jeho pera. Takisto však aj Mišo Kaščák a ďalší kamarát kapely Stano Dajča písali texty. Aj keď na albumoch sú uvádzaní väčšinou ako autori hudby len Mišo Kaščák a Martin Beďatš, je možné povedať, že autorom je celá kapela.
Prvé oficiálne vystúpenie BLAS (už vtedy tradične v sakách a kravatách) bolo v piatok 13. decembra 1985 na Gymplorocku ´85, každoročnej prehliadke trenčianskych gymnaziálnych kapiel. Treba ešte podotknúť, že Mišo Kaščák mal vtedy 13 a ostatní chalani 15 rokov. Po ich vystúpení im leadri trenčianskeho diania, kapela Chór vážskych muzikantov, ponúkli spoločné vystúpenie v Bratislave. Ešte ten istý mesiac teda nasledoval ďalší koncert – na Mladej Garde v Bratislave, internátnom klube, ktorý vtedy patril k najvýznamnejším bratislavským rockovým scénam. Po koncerte na Mladej Garde prišlo pozvanie na vtedy najväčší festival mladej hudby u nás, na Rockfest ´86 do Prahy, kde hrali ešte ako v podstate neznáma kapela na tom istom pódiu ako napríklad Iva Bittová, alebo tiež vtedy začínajúci Laura a její tygři. Okamžite sa dostali do povedomia náročného rockového publika československého národa a slávna éra Bez ladu a skladu sa začala.

Po páde socialistického režimu zostavu doplňuje ďalší saxofonista Peter Kohout a skupine sa naskytá možnosť hrať v Paríži. Neskôr sa do Francúzska BLAS vrátili a aj s vlastnou manažérkou spravili krátku šnúru po juhu krajiny galského kohúta. Na tejto šnúre hrali v mestách ako Montpellier, Avignon alebo Marseilles. Jediná personálna zmena v skupine nastáva, keď počas 90. rokov strieda Rybníčka na poste bubeníka Peter Slameň.
Po úspešnom pôsobení BLAS, po vydaní niekoľkých albumov a množstve koncertov doma a v zahraničí, prichádza v roku 1997 bohužiaľ koniec aktívneho hrania tejto jedinečnej hudobnej formácie, keď rodinné životy a práca členov skupinu rozdelili. Z prachu skupiny Bez ladu a skladu vzniká skupina Neuropa, v ktorej pokračujú Mišo Kaščák, Peter Slameň a Peter Kohout. BLAS odohrali v novembri/decembri 2000 krátku koncertnú šnúru po slovenských mestách ako definitívny znak ukončenia svojej éry. Nebolo to však ukončenie v pravom slova zmysle, pretože sa už párkrát dali znova dokopy, aby mohli tu a tam nejaký ten koncert odohrať. Okrem iného hrali už post mortem aj na festivale Pohoda, ktorý Mišo Kaščák organizuje. Naposledy reinkarnovali mŕtvolu na Pohode v roku 2003 (kde hral Rybníček vo vkusnej parochni).

http://www.zionmag.org/text.php?id=1736

CLIVE (SK)

je členom bookingu codered.sk a jedným z rezidentov akcií Phuture Of The Sound a Bass. Jeho prvý kontakt s drum and bassom je z roku 2001, kedy sa ocitol na jednej bližšie nešpecifikovanej multižánrovej party. V tom čase bol skôr fanúšikom rovného beatu, ale o rok neskôr nakoniec definitívne podľahol polámanému drum and bassu. Prvýkrát sa za opačnú a pre DJ-a tú správnu stranu gramofónov postavil na prelome rokov 2003/2004.

K obľúbeným producentom patria A.I., Calibre, Young AX, Hospital crew, Utah Jazz, D Kay, Makoto, Brooklyn, Redeyes, Bcee & Lomax, Klute, L Plus. Rovnakej obľube sa u neho tešia labely ako Liquid V, Good Looking, Soul:r, Hospital, Spearhead, Critical, Bassbin, Commercial Suicide, Metalheadz. Zo spomenutého zoznamu je jasné, že z gramofónov mu na akciách vylieza hlavne melodický liquid funk. Momentálne má v najväčšej obľube hlavne veselé melodické veci okorenené rôznymi živými nástrojmi (napríklad London Elektricity).

Za ten čas, čo sa venuje hraniu, si stihol okrem pravidelných domácich akcií Phuture Of The Sound a Bass zahrať na festivaloch a akciách ako Hodokvas, Solid, Tmatubytu, Trident, BeeFree, Dnb.sk @ Subclub, Spiral, Beatz a iné, kde sekundoval mnohým domácim djom - Gabanna, Galagha, Kato, L Plus, Cenco..., ale i zahraničným - Nookie, Craggz & Parallel Forces djs, Calyx, Teebee, Tactile djs, Resista, Shroombab, Brooklyn, Philip TBC, Sayko, Im Cyber, Katcha...

COLDCUT (GB) – nindžovia z Londýna

Medzi headlinerov tohtoročnej Bažant Pohody patrí aj londýnska elektronická formácia Coldcut úzko spojená s kultovým nezávislým labelom Ninja Tune.

Coldcut tvorí duo dídžejov - bývalý učiteľ Jonathan More a programátor Matt Black, ktorí spojili svoje sily ešte v polovici osemdesiatych rokov. Jonathan vtedy robil redaktora v pirátskom rádiu Kiss FM a zároveň spolupracoval s vydavateľstvom Reckless Records, kde vydával aj Mattov titul. Potom pomohol Mattovi dostať sa do Kiss FM a vytvorili spoločnú reláciu „Solid Steel“, ktorá je aktuálna dodnes. Spočiatku sa venovali remixom skladieb iných interpretov (Eric B & Rakim, Ofra Haza, Lisa Stansfield) a „cut-n-paste“ produkcii, kde „lepili“ aj zdanlivo nespojiteľné sample. Dlhohrajúci debut What’s That Noise (Ahead of Our Time, 1988) na seba nenechal dlho čakať a následne v roku 1990 boli BPI ocenení ako producenti roka. Ich produkcia býva označovaná ako undergroundový hip-hop s bohatým využitím elektronických samplov a jeho inštrumentálna zložka sa neskôr stala základom pre smer označovaný ako trip-hop.

To už začínali nesmelo uvažovať o vlastnom vydavateľstve a myšlienka dostala jasné kontúry počas ich pobytu v Japonsku, kde natrafili na knižku o ninjoch: „Uchvátilo nás, ako si ninjovia vytvorili úkryt a odrazu sa objavili na inom mieste. Práve tá tajomná a skrytá identita nás očarila.“

V roku 1990 tak prišlo na svet Ninja Tune - z dnešného pohľadu jedno z najvýznamnejších vydavateľstiev finančne, distribučne aj dramaturgicky nezávislých od nadnárodných major mamutov. Black & More sa v tom čase venovali hlavne produkcii a remixom, ambientná coververzia nesmrteľného jazzového štandardu Autumn Leaves posunula do nových sfér hudbu zvanú ako „easy listening“. Významným prínosom hlavne pre trip-hop sa stala štvordielna kolekcia DJa Fooda – Jazz Brakes. Na značke Ninja Tune Coldcut pod vlastným menom debutovali až albumom Cold Krush Cuts, čo bol mix album spolu s DJ-mi Foodom a Krushom.

Až do tohto roku bol jediným regulárnym štúdiovým „ninjovským“ albumom nesmrteľný Let Us Play (1997). Spolupracovali na ňom napríklad s nesmrteľnou punkovou legendou Jellom Biafrom (Dead Kennedys), funkovým bubeníkom Bernardom Purdiem, poetkou menom Salena Saliva, či jednou z ich najväčších inšpirácii menom Steinski. Antiglobalistické a ekologické texty spolu s nesmrteľnými skladbami ako Timber (spolu s Hexstatic), Atomic Moog 2000 alebo More Beats & Pieces urobili z albumu jeden z najvýznamnejších počinov elektronickej hudby v 90. rokoch. Remixová kolekcia Let Us Replay (1999) priniesla nový pohľad na skladby prostredníctvom remixérov ako napríklad Cornelius, Carl Craig, či Ryuchi Sakamoto.

Matt Black bol aj jedným z priekopníkov VJ-ingu – spájania živého hrania s vizualizovanou projekciou. Aj mix album Journeys By DJ - 70 Minutes of Madness (2002), kde namixovali 35-trackovú kolekciu svojich obľúbených skladieb, patrí vo svojom žánri k zlatému fondu.

Coldcut medzitým hrali po festivaloch najrozmanitejších žánrov – od Sonaru v Barcelone, legendárneho jazzového festivalu Montreux až po mamutie open-air festivaly ako Glastonbury, či Roskilde. Popri tom sa často angažovali v politike – mali ľuďom čo povedať aj pri amerických aj britských voľbách – pri tejto príležitosti vznikol aj remake skladby Re:volution (2001). Popri tom kooperácie, televízne a rozhlasové relácie, no z hľadiska vydávania vlastných albumov sa na dlhšíí čas odmlčali. Až tento rok doplnili svoju diskografiu albumom Sound Mirrors (2006), kde si pozvali hostí ako Jon Spencer (Blues Explosion), Roots Manuva, Robert Owens, Soweto Kinch a ďalší. Nadžánrová kolekcia dvanástich skladieb nenechá nikoho na pochybách, že Coldcut sú stále tu a že treba s nimi počítať. Na uzavretom Samsung Stage v sobotu 15. júla od 17:20 na Bažant Pohode určite predvedú strhujúce predstavenie, kde nebude chýbať z aktuálneho albumu energický pilotný singel Everything Is Under Control.

www.coldcut.net

Desorden Publico (VEN)

Desorden Publico je jedna z najpopulárnejších skupín Latinskej Ameriky. Skupina založená v roku 1985 dvoma undergroundovými DJmi, hrajúcimi ska, punk, novú vlnu, reggae sa postupne rozrástla na sedemčlennú kapelu, ktorá mieša rôzne štýly do mixu latin ska / mestizo / reggae / salsa / dub.

DIZZIE RASCAL (GB)

Grime a možná budúcnosť alternatívnej mestskej hudby

Existujú ľudia, pre ktorých sa kvalitná hudba prestala robiť začiatkom sedemdesiatych rokov. Pre iných sú naopak osemdesiate, so zrodením štýlov techno a house, zlatou baňou. Niektorí jednotlivci považujú za vrchol hudobnej tvorby minulé desaťročie s drum'n'bassom, breakbeatom či nu-jazzom.

Nové hudobné štýly ale vznikajú skoro neustále. Jedným z najnovších je grime, ktorý uzrel svetlo sveta vo Veľkej Británi okolo rokov 2001 a 2002 (aj keď predzvesťou bola už skladba Dilemma od So Solid Crew v roku 1999) a spolu s urban music ho s prižmúrením oka môžeme zaradiť pod škatuľku hip-hop. Odborníci a znalci žánra budú ale protestovať, pretože s hip-hopom má spoločný iba trochu svojský a rýchly rapový prejav. Na rozdiel od hip-hopu totiž vychádza z úplne iných koreňov a aj keď sa tento štýl niekedy zvykne označovať ako britský hip-hop, nie je to tak úplne pravda. Zvyčajne nepracuje so samplovanými slučkami, preferuje skôr syntetizátory a elektronické zvuky pripomínajúce éru 80. rokov. Rád a často si vypožičiava z atmosféry druhotriednych akčných filmov, pohráva sa so zvukmi z videohier alebo mobilných telefónov.

Grime sa vo všeobecnosti chápe ako nástupca uznávaného hnutia garage a miesto jeho vzniku sa spája s londýnskou štvrťou. Tento štýl je akousi odpoveďou na americké r'n'b, ktoré s obľubou rotujú mienkotvorné hudobné televízie, ale najmä na britský 2step, ktorý sa tiež vyvinul z hnutia garage (prípadne býva s garage priamo stotožňovaný) a pre ktorý sú charakteristické jemnejšie (často zrýchlené) vokálové pasáže a celkovo tanečný a disko nádych. Grime možno nazvať istou šovinistickou reakciou londýnskych undergroundových mcs na prefeminizovaný a mäkký zvuk typického 2stepu.

Taktiež súvisí s vysielaním britských pirátskych rádiostaníc, ktoré ho s obľubou propagujú a prinášajú k širšiemu poslucháčskemu publiku. Hudobne je navyše spriaznený okrem spomínaného hip-hopu najmä s breakbeatom či drum'n'bassom, no občas v ňom zarezonujú i odkazy na junglovú a rave scénu. Z tohto dôvodu boli prvé pokusy v tomto žánri zamerané skôr pozitívne, vyhýbali sa „battle“ témam a konfrontáciám a niesli sa v duchu raveovej klubovej spolupatričnosti. V roku 2002 ale mcs pritvrdzujú a vzniká grime v dnešnej podobe. Grime sa v minulosti zvykol označovať aj názvami ako sublow či 8bar (kvôli charakteristickým produkčným postupom). Ak si od neho odmyslíte svojský rapový prejav, dostanete ďalší štýl - dubstep. Za posledné tri roky sa grime stihol rozvetviť na ďalšie subžánre, najznámejšie z nich sú eskibeat, hyperdub a r&g, čo je skratka pre rhytm and grime – stelesnenie návratu žien a spevu do tohto hudobného štýlu.

Priehradky a hudobné krabičky sú ale pre bežného poslucháča nepodstatné. Podstatnejšie je, že za súčasného lídra štýlu grime média považujú vychádzajúcu hviezdu britského šoubiznisu, rappera a producenta Dizzeeho Rascala. Druhým krstným otcom grime scény je jeho bývalý kolega zo združenia Roll Deep Crew, Wiley (ak možno bez preháňania povedať, že Roll Deep sú pre grime to, čo NWA pre hip-hop, potom je producent Wiley - taktiež tvorca eskibeatu - čosi ako Dr. Dre).

Za zmienku určite stojí, že Dizzee Rascal v roku 2003 vyhral cenu Mercury Music Prize za najlepší album roka (album Boy in Da Corner), čo sa mu podarilo ako prvému rapperovi a zároveň najmladšej osobe (mal 19 rokov) v histórii tejto ceny. Za výborný druhý album Showtime získal cenu NME (New Music Express) za inovatívny prístup k hudbe. Faktom ale je, že na albume Showtime sa Dizzee štýlu grime vzdialil.

Paradoxne, po masovejšom úspechu tohto hudobného žánra sa mnohí jeho protagonisti pozerajú do budúcnosti s nedôverou. Na britskej scéne panuje strach, že pôvodnú myšlienku alternatívneho protestu absorbuje stredný prúd a chytia sa jej veľké celosvetové vydavateľstvá. Aj keď to možno vyznieva ako paranoidná predstava, pravdou je, že grime ako štýlom sa na svojich posledných albumoch nechali ovplyvniť aj ďalší umelci ako Dynamite MC zo zoskupenia okolo Roniho Sizea, Busdriver, Diplo či Infinite Livez. Dokonca aj slávni Basement Jaxx spravili skladbu Lucky Star, na ktorej spolupracovali s Dizzee Rascalom – tú ale nemožno zaradiť pod grime. Grime sa zvykne často zamieňať s podobne znejúcou britskou urban music, ktorej dominantným predstaviteľom je Roots Manuva. Hudobne sú totiž veľmi spriaznené, no rozdiel je v technike rapovania, zatiaľ čo v urban music je skôr klasická, hip-hopová, pri grime je rap rýchly a pripomína skôr jungle. Grime sa ale nedá stotožňovať iba s Dizzeem Rascalom, či Wileyim. V jeho vodách sa pohybujú aj postavy ako D Double E, Jammer, Lethal B, Lady Sovereign alebo Terror Danjah. Občas si sem odskočí aj z drum'n'bassu známejší Kano.

Ak chcete mať predstavu, ako tento štýl znie, na internete existuje niekoľko stránok, kde sú na stiahnutie voľne prístupné mixované sety. Trendom je momentálne opúšťať 4/4 štruktúru skladieb, grime sa prikláňa k rôznym hybridným formám, od 3/4 taktu až po rôzne zvláštnosti ako 3-3-2 rytmika (v tej je aj z hitparád známa skladba Dream od Dizzeho Rascala). Zaujímavosťou tiež je, že vek jednotlivých protagonistov grime scény je dosť nízky. Lady Sovereign, ktorá spolupracovala napríklad s The Streets či Ms. Dynamite, má iba 18 rokov.

Myslieť si, že dnes sa už nerodí nová a originálna hudba, je trochu naivné. Niekedy sa možno progres ukrýva iba v odvahe spojiť niečo, čo sa pred vami doposiaľ nik neodvážil. Grime a producenti, mcs a dídžeji sa o to pokúšajú. Síce dnes už stoja jednou nohou v strednom prúde, ktorý sa tento štýl snaží zakomponovať do svojej obchodnej schémy, no tou druhou stále pevne v londýnskych a dnes už aj svetových kluboch. Je ale len otázkou času, kedy vás v nejakej hitparáde prekvapí zvuk tvrdej distortion basy, neklasických posekaných bicích a guľometného rapového prejavu. Dizzee Rascal bol prvou lastovičkou a pravdou je, že na poslednom albume Missy Elliott by ste pár odkazov na novú vlnu uk garage našli tiež. Ak ste ale dodnes považovali za najprogresívnejší producentský tím hip-hopu príbuznej hudby amerických The Neptunes, odporúčam zamerať pozornosť na Londýn. Má totiž čím prekvapiť.