Bosna zaviedla vyššie tresty za odchod či nábor do bojov v zahraničí

Sarajevo 30. apríla (TASR) - Bosna zaviedla v utorok väzenské tresty v dĺžke do desať rokov pre každého svojho občana, ktorý bojuje alebo robí nábor do konfliktov v zahraničí. Krajina sa tak snaží obmedziť odchod mladých Bosniakov do Sýrie, keďže po návrate do vlasti môžu predstavovať hrozbu, napísala agentúra Reuters.


Podľa analytikov sa niektorí mladí obyvatelia Bosny radikalizujú na boj za svetové kauzy pod vplyvom zahraničných bojovníkov alebo mudžáhidov, ktorí prišli bosnianskym Moslimom pomôcť bojovať proti bosnianskym Srbom a Chorvátom počas občianskej vojny v rokoch 1992-95.

"Tento trend je priamym dedičstvom mudžáhidov," povedal bosniansky politológ a expert na terorizmus Vlado Azinovič.

Približne 150 bosnianskych Moslimov podľa expertov počas uplynulého roka odišlo do Sýrie, pätnásti z nich údajne počas bojov zahynuli. Niektorí vzali zo sebou aj svoje ženy a deti v nádeji na nový život za prísnych islamských zákonov, píše Reuters.

Väčšina bosnianskych Moslimov praktizuje umiernenú formu islamu. Niektorí mladiství - predovšetkým z vidieckeho prostredia - však počas uplynulých rokov začali zastávať puritánsku sunnitskú moslimskú sektu wahhábizmus.

Vlády európskych krajín odhadujú, že od začiatku konfliktu v roku 2011 odišli do Sýrie tisíce Európanov, aby sa pridali k bojom proti tamojšiemu prezidentovi Bašárovi Asadovi. Británia a Francúzsko už ohlásili opatrenia zamerané proti tomuto fenoménu, ktorý vyvoláva obavy aj v iných krajinách EÚ, píše Reuters.

Nový bosniansky trestný zákon má zacieľ pomôcť zamedziť alebo aspoň obmedziť počet mladých Bosniakov odchádzajúcich bojovať v Sýrii.

"Títo ľudia sa po istom čase vrátia do Bosny a začnú sa venovať propagande, nabádajú ostatných, aby páchali rovnaké trestné činy," povedal poslanec Zväzu za lepšiu budúcnosť (SBB) Mirsad Djugum počas prezentácie svojej iniciatívy v parlamente.

Podľa Azinoviča však prísnejší trestný zákon nepostačuje na boj s komplexnou otázkou náboru zahraničných bojovníkov spomedzi bosnianskej mládeže. Podľa jeho slov je potrebné zapojiť celú spoločnosť vrátane islamskej komunity i sociálnych pracovníkov.

Väčšina mudžáhidov z Iránu a arabských krajín, ktorí prišli do Bosny bojovať na strane Moslimov v občianskej vojne, musela krajinu pod nátlakom USA koncom 90. rokov opustiť. Istý počet z nich však zostal v Bosne po sobášoch z bosnianskymi ženami a usadil sa predovšetkým vo vidieckom prostredí.

Azinovičov prieskum preukázal, že väčšina Bosniakov, z ktorých sa stali islamistickí bojovníci, žila v prostredí, ktoré osídlili mudžáhidi počas a po vojne - napríklad mesto Zenica v centrálnej časti Bosny.

Presný počet ľudí, ktorí odišli zo Zenice do Sýrie, nikto nepozná, pripomína Reuters. Počas uplynulého roka však v Sýrii zahynulo šesť mužov pochádzajúcich z tohto mesta.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR