Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Ekonomika

19. augusta 2017

Brexitu sa obávajú aj poľnohospodári. V rozpočte bude menej financií



Ilustračná snímka



Zdieľať
Ilustračná snímka Foto: TASR/Roman Hanc
Nitra 19. augusta (TASR) – Budúcnosťou Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie sa zaoberali účastníci diskusných stolov na tohtoročnej výstave Agrokomplex v Nitre. Podľa ministerky pôdohospodárstva SR Gabriely Matečnej ovplyvní Spoločnú poľnohospodársku politiku po roku 2020 niekoľko faktorov.


„Poľnohospodárstvo z pohľadu Európy už nie je takou prioritou ako v minulosti. Rozpočet môže ovplyvniť brexit, ktorý je realitou. Veľká Británia patrila k veľkým prispievateľom, európsky rozpočet bude mať menej finančných prostriedkov. Globálny trh s potravinami začína okrem tradičných veľkých hráčov ovplyvňovať aj tretie krajiny,“ vymenovala ovplyvňujúce faktory Matečná.

Podľa vedúceho Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušana Chreneka hlavnou témou Spoločnej poľnohospodárskej politiky zostáva znižovanie administratívnej záťaže a zjednodušovanie postupov pre farmárov. „Je potrebné viac sa zamerať na výsledky a menej na administratívu,“ povedal. Rozpočet bude podľa jeho slov predmetom ďalších rokovaní. „Otázkou zostáva, aká veľká bude tá finančná podpora, keďže európsky rozpočet bude mať po brexite menej finančných prostriedkov. Bude treba zvažovať, ako sa to prejaví na podpore poľnohospodárov,“ povedal.

V Európskej únii je v súčasnosti viac ako 10 miliónov poľnohospodárov, na Slovensku je ich vyše 50.000. Európska únia vyváža do sveta podstatne viac potravín, ako ich dováža. Dokáže to najmä preto, že sa orientuje na produkty s vyššou pridanou hodnotou. Slovensko v tomto smere zaostáva, hodnota slovenského vývozu je podstatne nižšia ako dovoz. Dôvodom je skutočnosť, že vyváža predovšetkým základné poľnohospodárske komodity a dováža finálne výrobky.

Slovenský vidiek a farmári dostávajú financie z európskeho rozpočtu už 16 rokov. Prispeli k modernizácii stoviek podnikov, zakladaniu nových sadov, postaveniu budov pre zvieratá, vidieckych penziónov alebo výrobe ekologických potravín. Na roky 2014 až 2020 má Slovensko viac ako tri miliardy eur na priame platby farmárom, viac ako 1,5 miliardy eur na rozvoj vidieka a ďalšie financie môže získať aj na trhové opatrenia a programy ako ovocie a mlieko do škôl. V súčasnosti sú celkové európske dotácie pre Slovensko v poľnohospodárstve nad priemerom EÚ. Vzhľadom na to, že Slovensko má nízky počet farmárov, priemerná podpora na farmára u nás vysoko presahuje priemer EÚ.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Ktorý z politikov zarába najviac? Nie je z USA ani Nemecka
<< predchádzajúci článok
Uhorských kráľov korunovali v Stoličnom Belehrade až do invázie Turkov