Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Z domova

27. marca 2016

Bývalý prezident SR Ivan Gašparovič jubiluje - bude mať 75 rokov



Archívne foto. V Rytierskej sieti Bratislavského hradu sa uskutočnil 3. septembra 1992 slávnostný akt podpísania Ústavy Slovenskej republiky. Na snímke zľava, Marián Andel (SNS), predseda SNR Ivan Gašparovič a Milan Ftáčnik (SDĽ). ...



Zdieľať
Archívne foto. V Rytierskej sieti Bratislavského hradu sa uskutočnil 3. septembra 1992 slávnostný akt podpísania Ústavy Slovenskej republiky. Na snímke zľava, Marián Andel (SNS), predseda SNR Ivan Gašparovič a Milan Ftáčnik (SDĽ). Foto: TASR/Vladimír Benko
Poltár/Bratislava 27. marca (TASR) - Právnik a štátnik Ivan Gašparovič, bývalý predseda Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) a bývalý prezident SR bude mať jubileum. V nedeľu 27. marca sa dožije 75 rokov.


Ivan Gašparovič sa stal tretím prezidentom samostatnej Slovenskej republiky. Zvolený bol v priamych voľbách občanmi a bol prvým opakovane zvoleným prezidentom SR. Vo funkcii hlavy štátu pôsobil od roku 2004 do roku 2014.

Na snímke vľavo bývalý prezident SR Ivan Gašparovič. Foto: TASR/František Iván
Rodák z Poltára, kde sa 27. marca 1941 narodil, absolvent práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave v roku 1968 získal vedeckú hodnosť kandidáta vied a docentúru. Od roku 1968 prednášal na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky Právnickej fakulty UK. S prestávkami odovzdával teoretické vedomosti budúcim právnikom až do roku 2004. V rokoch 1990-1992 bol generálnym prokurátorom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) v Prahe. Podieľal sa na vzniku Ústavy SR.

V roku 1992 sa stal poslancom Slovenskej národnej rady (SNR - v septembri 1992 premenovaná na Národnú radu Slovenskej republiky - NR SR) za Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) a v zákonodarnom zbore pôsobil desať rokov. V rokoch 1992-1998 bol jeho predsedom. Niektorými právomocami hlavy štátu ho poverili na obdobie od marca do októbra 1998.

Po odchode z HZDS v júli 2002 pôsobil v NR SR ako nezaradený poslanec. Založil politický subjekt Hnutie za demokraciu (HZD), stal sa jeho predsedom. V parlamentných voľbách v septembri 2002 sa HZD nedostalo do parlamentu. Ivan Gašparovič sa vrátil učiť na Právnickú fakultu UK v Bratislave.

Na politickú scénu sa vrátil v roku 2004, keď sa ako občiansky kandidát uchádzal o post prezidenta SR v prvých priamych prezidentských voľbách. V prvom kole 3. apríla 2004 nebol zvolený žiadny kandidát, pretože ani jeden z uchádzačov nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov zúčastnených voličov. V druhom kole volieb 17. apríla 2004, do ktorého nastupoval ako druhý v poradí za Vladimírom Mečiarom, získal Ivan Gašparovič 59,91 percenta odovzdaných platných hlasov a stal sa tak tretím prezidentom SR. Do úradu ho inaugurovali 15. júna 2004.

Na snímke v spoločnosti manželky Silvie ochutnáva 40-kilogramovú tortu po oznámení neoficiálnych výsledkov druhého kola prezidentských volieb 18. apríla 2004 v skorých ranných hodinách v sídle HZD v Bratislave. Foto: TASR/Vladimír Benko
Na úrad prezidenta SR kandidoval ako občiansky kandidát a zároveň kandidát strany Smer-sociálna demokracia (Smer-SD) a Slovenskej národnej strany (SNS) aj v roku 2009. V prvom kole volieb 21. marca 2009 nebol za prezidenta zvolený žiadny kandidát, do druhého kola postúpili Ivan Gašparovič a Iveta Radičová. Staronovým prezidentom SR sa 4. apríla 2009 stal Ivan Gašparovič so ziskom 55,53 percenta hlasov voličov. Ako prvý prezident v histórii SR sa 15. júna 2009 ujal úradu druhýkrát po sebe.

Bývalý prezident SR je držiteľom najvyšších zahraničných štátnych vyznamenaní, ktoré dostal ešte počas pôsobenia v úrade. Významnou poctou je napríklad Veľký rytiersky kríž od britskej kráľovnej Alžbety II. Gašparovič je aj čestným členom mestskej rady mesta Cork v Írsku. Postoje Ivana Gašparoviča ocenila Zlatou medailou Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave. Múzeum židovskej kultúry za zásluhy o rozvoj múzea mu udelilo Medailu Chatama Sofera. Čestné občianstvo mu udelia Veľká Lomnica, Humenné a Myjava. Cenu obce Uhrovec dostal Ivan Gašparovič za osobný prínos v šírení dobrého mena a odkazu Alexandra Dubčeka, ocenili ho aj Zlatou medailou Spoločnosti Alexandra Dubčeka. Za zásluhy o vznik SR dostal Rad Andreja Hlinku I. triedy, Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, Kríž Milana Rastislava Štefánika I. triedy a Pribinov kríž I. triedy.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Nedeľa bude slnečná, teploty do 14 stupňov
<< predchádzajúci článok
Uniknutý zoznam bojovníkov IS obsahuje aj mená Rakúšanov