Často užívame antibiotiká, aj keď nemusíme, škodíme si tým

Banská Bystrica 18. novembra (TASR) – Antibiotická rezistencia je vážnym celosvetovým problémom. Tvrdí to Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici. Dnes, 18. novembra, sme si pripomenuli Európsky deň zvyšovania povedomia o antibiotikách. Ten tohtoročný bol zameraný na samoliečbu antibiotikami (ATB), prácu s lekárnikmi, ako aj na propagáciu ich primeraného užívania.


Podľa zdravotníkov sa v posledných rokoch rezistencia voči ATB zvýšila až do takej miery, že sa stala závažnou hrozbou pre ich účinnosť v budúcnosti. Nárast baktérií rezistentných voči ATB spolu s nedostatkom nových postupov antibiotickej liečby predstavuje v súčasnosti vážne riziko pre verejné zdravie.

"Rezistencia voči ATB súvisí s rozsahom a spôsobom ich užívania. V humánnej medicíne predstavuje primárna starostlivosť najväčšiu časť užívania tohto druhu liekov. Samoliečba pomocou ATB zahŕňa ich vydanie bez lekárskeho predpisu a zbytočné užívanie, ktoré sa zvýšilo," upozornila Mária Avdičová, vedúca odboru epidemiológie banskobystrického RÚVZ, ktorá zároveň pôsobí aj ako národný kontaktný bod pre systematický dohľad prenosných chorôb pre Slovensko v Európskom centre pre kontrolu chorôb.

Od 40. rokov minulého storočia, kedy sa po prvý raz dostal do rúk lekárov penicilín, ako prvý reprezentant látok s antimikrobiálnym účinkom, ATB sa stali základným liekom bakteriálnych nákaz u ľudí i zvierat. Antimikrobiálne látky nielen dopĺňajú liečbu infekčných chorôb, ako sú pneumónia, tuberkulóza, malária, HIV/AIDS a nákazy súvisiace so zdravotnou starostlivosťou, ale sú životne dôležité pri redukcii rizika komplikácií pri invazívnych výkonoch, napríklad pri výmene kĺbov, pri transplantáciách orgánov, chemoterapii pri rakovine či pri starostlivosti o predčasne narodené deti.

"Spektrum využívania a aplikovanie ATB je 70 rokov od ich objavenia vážne ohrozené. A to pre narastajúci počet mikroorganizmov rezistentných na používané ATB, čo má za následok neúčinnú liečbu infekcií. Rezistencia je prírodný biologický fenomén ovplyvňovaný mnohými faktormi. Nevhodné terapeutické používanie ATB v humánnej i veterinárnej medicíne, ich používanie pre neterapeutické ciele, ako aj znečistenie životného prostredia, sú procesy urýchľujúce hrozbu nárastu a šírenia rezistentných mikroorganizmov. Následky sú vážne," varovala Avdičová.

Ako dodala, podskupina baktérií rezistentných na ATB je v krajinách EÚ zodpovedná za 25.000 úmrtí ročne. Vývoj rezistencie, tlak na redukciu používania ATB, slabé stimuly trhu a zvyšujúce sa ťažkosti aj náklady na vývoj nových efektívnych ATB, odrádza od investovania do tejto oblasti. To má za následok fakt, že sa v súčasnosti vyvíja len veľmi málo nových ATB. Antimikrobiálna rezistencia je preto vnímaná ako globálny verejno-zdravotný problém týkajúci sa všetkých a každého.

Ako tiež zdravotníci zdôraznili, až 80 percent zimných ochorení, ktoré postihujú nos, uši, hrdlo a pľúca, je vírusového pôvodu, takže po užívaní ATB sa človek nebude cítiť lepšie. V prípade väčšiny zimných ochorení sa stav pacienta bez ich užívania a pri dodržaní pokynov lekára zlepší do dvoch týždňov.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR