24hod.sk    Zo zahraničia

06. júla 2019

Česko si 6. júla pripomína Deň upálenia majstra Jana Husa



Na nedatovanej snímke Jan Hus.



Zdieľať
Na nedatovanej snímke Jan Hus. Foto: TASR
Praha 6. júla (TASR) - Občania Českej republiky si 6. júla formou štátneho sviatku pripomínajú jednu z významných udalostí svojich dejín - Deň upálenia majstra Jana Husa. Po štátnom sviatku slovanských vierozvestcov Cyrila a Metoda z 5. júla majú príležitosť vzdať hold aj životu a dielu tohto stredovekého náboženského mysliteľa.


Jan Hus sa zasadil sa aj o vývoj českého jazyka. Práve jeho reforma českého pravopisu sa spája so zavedením diakritiky, uviedol portál centrum.cz.

Zákon č. 65/1925, ktorým bol 6. júl vyhlásený za sviatok, bol prijatý v roku 1925. V súčasnosti sú sviatky v ČR upravené zákonom č. 245/2000.

Stredoveký magister slobodných umení, teológ, kazateľ a náboženský reformátor Jan Hus sa narodil okolo roku 1370 v Husinci pri juhočeských Prachaticiach. Rok jeho narodenia sa však nedá s určitosťou stanoviť. Podľa najnovších vedeckých bádaní sa rok 1369, obvykle udávaný ako rok narodenia, považuje za pochybný. Odborníci podľa rôznych prameňov súdia, že sa narodil medzi rokmi 1364 a 1376.

Jan Hus vyštudoval na Karlovej univerzite, v roku 1396 bol vyhlásený za majstra (magistra) slobodných umení. V roku 1401 bol už ako univerzitný profesor vysvätený za kňaza. V marci 1402 sa stal kazateľom v Betlehemskej kaplnke po majstrovi Štěpánovi z Kolína. Rektorom Univerzity v Prahe sa stal 17. októbra 1404.

Hus ako kňaz kritizoval úpadok cirkvi, v dôsledku čoho od roku 1408 začali prichádzať na neho prvé žaloby zo strany kňazstva. V tom istom roku 20. mája sa Zhromaždenie národa českého na univerzite v dome U Čiernej ruže uznieslo, aby študenti nemohli čítať žiadnu z kníh anglického teológa, filozofa, jedného z prvých zástancov reformy cirkvi Johna Wycliffa - Dialóg, Trialóg a Knihu o sviatosti oltárnej - a aby žiaden člen českého národa neučil o nijakom zo 45 článkov Wycliffa v ich "kacírskom, bludnom či pohoršivom zmysle".

Arcibiskup dal 18. júla 1410 Jana Husa do kliatby.

V januári 1412 boli v Prahe vyhlásené odpustky. Jan Hus s Jeronýmom proti nim vystúpili. Pod hrozbou zákazu slúženia bohoslužieb odišiel Jan Hus v novembri toho roku z Prahy do vyhnanstva na Kozí Hrádek. Tam dokončil svoj rozsiahly spis "Výklad viery, desatera božieho, přikázanie a motliby páně". V nasledujúcom roku tam napísal ďalšie diela, medzi nimi napríklad "O svatokupectví", či "O církvi = De ecclesia". Kázal pod šírim nebom.

Jedenásteho októbra 1414 sa Jan Hus vydal na cestu do Kostnice a prišiel tam 3. novembra. O 25 dní bol Hus predvolaný pred kardinálov a krátko na to uväznený. V máji požiadalo české a moravské panstvo o vypočutie Husa. V júni bol Hus verejne vypočutý, potom jeho spisy odsúdené. Prvého júla 1415 bol Hus naposledy pred kardinálskym zborom. Keďže neodvolal svoje učenie, bol koncilom v Kostnici 6. júla 1415 odsúdený na smrť upálením.

Husova smrť znamenala na českom území posilnenie reformného hnutia, ktoré prerástlo do husitských vojen.

Husitské hnutie zasiahlo i územie Slovenska a jeho obyvateľov. Aj keď sa hospodárske a sociálne pomery v Uhorsku odlišovali od situácie v českých krajinách, predsa len došlo k ohlasu husitského hnutia.

V porovnaní s ostatnými európskymi krajinami, v ktorých sa prejavil vplyv tohto hnutia, ako napríklad v Nemecku či Poľsku, bolo pôsobenie husitstva na Slovensku ako protifeudálnej ideológie ovplyvnené najmä národnostnou príbuznosťou obyvateľstva.

Husitské idey prinášali na Slovensko poslucháči pražskej Karlovej univerzity. Medzi teoreticky najvyspelejších a najaktívnejších prívržencov husitstva na Slovensku patril Ján Vavrincov z Radčíc a kňaz Lukáš z Nového Mesta nad Váhom. Prívržencami husitstva sa čiastočne stali aj príslušníci nižšej šľachty, v prvom rade však mestská chudoba v Bratislave, Trnave a Topoľčanoch. "Kacírske idey" o boji proti odpustkom, bohatstvu a svetskej moci cirkvi našli pochopenie medzi chudobným ľudom.

Tradícia Husových osláv vznikla ako jeden z výsledkov národného obrodenia a uvedomenia a siaha do roku 1869. Vtedy sa uskutočnila ako spomienka na 500 rokov od narodenia Jana Husa za účasti dobových najvyšších českých politikov a tisícov jednoduchých Čechov.

Komunistický režim si Husa spracoval podľa vlastných potrieb a zo spomienky na neho si urobil Okresné mierové slávnosti, ktoré s Husom boli málo spojené, uviedol web husitstvi.cz a dodal, že rok 1990 znamenal návrat k pôvodnej myšlienky - pripomínaniu odkazu tohto pre Česko významného muža.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli

Prečítajte si tiež


https://www.24hod.sk/cesko-si-6-jula-pripomina-den-upalenia-majstra-jana-husa-cl689927.html