Chudobných je menej, ale ich životná úroveň klesá

  Vyplýva to zo štúdie Cesta k spravodlivému rastu realizovanej Svetovou bankou. Monitorovala v nej dosah reforiem realizovaných po roku 1998 na výskyt, hĺbku a charakter chudoby na Slovensku a prvýkrát ju prezentovali včera v Prešove.
Obmedzený prístup k spoľahlivým informáciám však neumožnil autorskému tímu stanoviť konkrétne čísla o počte chudobných. „Nedostatok systematického zberu spoľahlivých a pravidelne pripravovaných údajov o hlavných ukazovateľoch sociálneho zabezpečenia, ako aj obmedzená analytická kapacita, ovplyvnili splnenie cieľa vlády - tvoriť politiku na základe kvalitných informácií,“ povedala vedúca autorského tímu Pierella Paciová.
Odborníci odhadujú, že sa počet chudobných znížil o 2 až 3 percentá, zvýšil sa však stupeň chudoby. Úroveň príjmov ľudí žijúcich v chudobe klesla v dôsledku zmeny systému daní a dávok. Reformy mali negatívny dosah predovšetkým na rodiny, kde obaja rodičia nepracujú, a s vyšším počtom detí. Zo štúdie ďalej vyplýva, že sa ekonomický rast na Slovensku za ostatné roky odrazil na vyššej zamestnanosti. Zároveň sa však prejavili výrazné regionálne rozdiely a rôzna kvalifikačná úroveň. „Viac ako polovica nezamestnaných má len základné vzdelanie. Slovensko má najvyšší podiel, až 65-percentný, dlhodobo nezamestnaných a najnižší, len 10-percentný, podiel krátkodobo nezamestnaných zo všetkých členských krajín únie. Je tu jasné prepojenie medzi nízkou úrovňou vzdelania a dlhodobou nezamestnanosťou,“ konštatovala vedúca ekonómka Svetovej banky Paciová. Z hľadiska regionálnych rozdielov má horšie podmienky ako Slovensko už len Taliansko.
Autori správy odporúčajú udržať priaznivé podnikateľské prostredie, ďalej zvyšovať kvalifikáciu chudobných, posilňovať aktívnu politiku trhu práce a minimalizovať potenciálnu demotiváciu k práci. 
Iveta Benková