Colm Toíbin: Brooklyn

Bratislava 4. októbra (TASR) - Svetová próza vonia aj smrdí svetom, inak to nie je ani v Brooklyne (konkrétne v jeho cca päťdesiatych rokoch).


Eilis žije s matkou a so sestrou Rose v írskom Enniscorthy. Po tom, čo otca pochovali a bratia odišli z rodičovského domu za prácou, sa jedinou živiteľkou rodiny stala Rose, ktorá Eilis vybaví prácu v Spojených štátoch. A tak po týždni strávenom na palube parníka (ozvláštnenom morskou chorobou) prichádza nevýrazná, nesebaistá Eilis do Ameriky. Spočiatku si nevie zvyknúť, cnie sa jej za domovom - „Vedela, že bez ohľadu na to, čo sa jej snívalo a bez ohľadu na to, ako zle sa cíti, nemá inú možnosť, len to všetko veľmi rýchlo zapudiť z mysle. Cez deň bude musieť ďalej pracovať a v noci sa vrátiť k normálnemu spánku. Bude to, ako keby prikrývala stôl obrusom, alebo zaťahovala záclony na okne“, avšak postupne sa, v duchu hesla „človek si zvykne na všetko“, mení z jednoduchého írskeho dievčaťa na ženu, ktorá sa dokáže o seba postarať a ktorá už nie je ďaleko od „svojho“ sveta, ale tvorí nový, ktorý má byť jej domovom. Začne študovať vo večernom kurze účtovníctva, chodiť na tancovačky... a spozná Tonyho.

Rezervnými sponkami, ktoré Patty nosila v kabelke, zopla Eilis vlasy. „Tak, a teraz vyzeráš ako baletka,“ povedala. „Nie, nevyzerám tak,“ oponovala Eilis. „Ale aspoň už nevyzeráš tak, akoby si práve podojila kravy.“ „Tak som vyzerala?“ „Len trochu. Pekné čisté kravy,“ dodala Patty.

A hoci je (aj keď pomerne jednoduchá a jednoznačná) dejová línia pútavou a štýl Toíbina viac ako len ,,čítavým“, dovolím si tvrdiť, že sila knihy tkvie v inom - má zvláštnu, až dobovú atmosféru (ktorej, prirodzene, podlieha aj jazyk publikácie). Írsky prozaik Colm Toíbin vás vtiahne do obdobia, v ktorom staré waltzy striedajú na tancovačke módne swingové melódie a do obdobia, v ktorom do obchodných domov začali chodiť „farebné“ ženy a s nimi sa začali predávať špeciálne Red Fox nylonky či druhy ako Sepia a Coffee... v kinách premietali Spievanie v daždi. Mnoho literárnych reálií sa prelína s tými skutočnými, možno až autobiografickými – autor pochádza, rovnako ako hlavná hrdinka, z Enniscorthy.

Toíbin podáva v Brooklyne čitateľovi impresiu ženskej duše a hľadanie jej životného priestoru. Dôležité však je, že to robí ľudsky, takže čitateľ príbehu poľahky uverí. Dej sa nesie v jednej línii, gradácia nastáva vo chvíli, keď sa musí Eilis neplánovane vrátiť do Írska a jej svety narážajú o seba. „Mala z toho taký čudný pocit, akoby bola rozdvojenou osobou, akoby jedna jej časť s veľkou námahou prežila dve chladné zimy a mnoho ťažkých dní v Brooklyne a aj sa tam zaľúbila, a jej druhá časť, ktorá stelesňovala dcéru jej matky, bola tá Eilis, ktorú všetci poznali, alebo si aspoň mysleli, že ju poznajú.“ 

A tak sa musí rozhodnúť - ostane doma s matkou a s novými pracovnými či vzťahovými možnosťami, ktoré sa jej začali núkať, na mieste, kde vyrástla a kde všetko pozná, alebo sa vráti späť k brooklynskému životu? Otázka - voľba, ktorá v menších či väčších obmenách vystupuje v závere presladených ženských románov. A predsa sa to dá aj lepšie - najlepší román britskej a írskej literatúry za rok 2009 je toho dôkazom.





Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR