Dielo Štúra z r. 1853 Spevy a piesne bolo v znamení aj lyrickej poézie

Bratislava 5. júna (TASR) - Päťdesiate roky 19. storočia boli v rakúsko-uhorskej monarchii pochmúrne. Vládnuce sily urobili všetko pre to, aby sa revolučný pohyb ľudu a národov neopakoval. Vládol tu totalitný režim Bachovho absolutizmu. Ľudovít Štúr žil pod policajným dozorom v Modre. Bol smutný a znechutený. Znechutený výsledkami revolúcie i postojom cisárskej Viedne k Slovákom i k jeho osobe. Na prvý pohľad sa mohlo zdať, že rezignoval a tomuto dojmu neskôr podľahli i jeho viacerí životopisci. Ale nebola to pravda. Žil utiahnuto, ale nerezignoval.


Najskôr za pomoci Jána Kalinčiaka preložil a prepísal do češtiny vedecký komparatistický spis O národných povestiach a piesňach plemien slovanských, lebo to bola požiadavka Matice českej v Prahe. Potom sa utiekol k poézii. Siahol do svojho lyrického archívu a napísal aj niekoľko nových básní. Z nich potom zostavil básnickú zbierku Spevy a piesne. Vyšla v druhej polovici roka 1853 "V Prešporku. V tlačiarni predtým Schmidovej. 1853." Všetky básne boli napísané po slovensky, podľa uzákonených a v roku 1851 definitívne ustálených pravidiel gramatiky i pravopisu.

Z hľadiska kompozície zbierka má dve časti: Spevy a Piesne. Prvú časť tvoria rozsiahle historizujúce epické skladby Svätoboj a Matúš z Trenčína.(Pritom skladba Matúš z Trenčína, svojím rozsahom porovnateľná s Detvanom alebo Hájnikovou ženou, ale najmä obsahom a ideovým odkazom, by zniesla aj samostatné knižné vydanie.) Druhý oddiel zbierky zostavil z kratších lyricko-reflexívnych básní osobnej, prírodnej, vlasteneckej a - vzhľadom na báseň venovanú Adele Ostrolúckej - aj ľúbostnej lyriky. A práve táto časť zbierky predstavuje vrchol jeho básnických úsilí. Zároveň potvrdzuje fakt, že z osobne prežitej skúsenosti a silného emotívneho zážitku sa rodí najpresvedčivejšia lyrika. Nájdeme tu básne venované predčasne zosnulému bratovi Karolovi (Darmo dokola tekáte), zosnulému otcovi (Duchy otcov, preč letíte), Na matkinej mohyle, Adele Ostrolúckej (pod iniciálnym názvom A. O.), Epitaf Jánovi Hollému a Pri pomníku Jána Hollého i piesňovo poňatú politickú báseň Pripomienka z roku 1850. („...po vekoch i nám vyjde slnko z mrakov:/ Bola noc, ráno, bude deň Slovákov.)


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR