Do parlamentu kandiduje aj nepočujúca

BRATISLAVA 9. apríla (WN/SITA) - V júnových voľbách sa bude o poslanecký mandát v Národnej rade Slovenskej republiky (NR SR) uchádzať aj nepočujúca. O mesiac 32-ročná tlmočníčka posunkovej reči Slavomíra Husárová plynule rozpráva, komunikovať posunkami sa naučila len pred piatimi rokmi. Vie čítať z pier, preto sa zdá, že má iba rečovú poruchu. Patrí jej 11. miesto na kandidátke Aliancie nového občana (ANO), členkou strany však nie je. Chce zastupovať nepočujúcich, nedoslýchavých a rodičov sluchovo postihnutých detí.

Podľa riaditeľa Kancelárie NR SR Miroslava Šarišského by jej potenciálnu prácu v parlamente nemali sprevádzať komplikácie. "Ak by potrebovala osobného asistenta, akým je tlmočník, financovala by ho Kancelária NR SR. Pre porovnanie, predtým, než do parlamentu nastúpil telesne postihnutý poslanec Peter Bódy, tiež sme urobili nevyhnutné úpravy, aby mohol bez problémov vykonávať svoj mandát," uviedol pre agentúru SITA Šarišský. Ako dodal, o rozsahu úprav je ešte skoro rozprávať. Husárová má päťpercentný zvyšok sluchu, ale 95 % hluchotu - nemôže preto telefonovať, komunikuje SMS správami. Podľa jej slov, jedinou zmenou, ktorá by súvisela s jej príchodom do parlamentu, by bol osobný asistent, teda tlmočník do posunkového jazyka, alebo artikulačný tlmočník. Kandidátka nevidí problém ani vo verejnom vystupovaní v NR SR. Vyjadruje sa vraj veľmi zrozumiteľne, preto by jej mali rozumieť všetci poslanci. Rovnako si predstavuje aj komunikáciu s novinármi. "V prípade zahraničnej návštevy by som mala tlmočníka, ktorý by ovládal posunkový jazyk aj cudzí jazyk, prípadne iba artikulačného tlmočníka. Na dorozumievanie totiž posunkový jazyk nepotrebujem, stačí mi odzerať z pier - to je moja výhoda oproti iným sluchovo postihnutým ľuďom," tvrdí nepočujúca kandidátka, ktorá pasívne ovláda aj anglický jazyk.

Stranu ANO oslovila Slavomíra Husárová tesne pred uzatvorením kandidátky. "Napísala som pani Eve Černej SMS správu, aby bola taká láskavá a stretla sa so mnou, aj keď iba na desať minút. Pani poslankyňa mala veľmi nabitý program, práve bola na konferencii v jednom hoteli. Pred ňou som jej stručne a výstižne povedala, o čo ide," povedala Husárová. Po tom, čo Černá zobrala jej podkladové materiály do centrály ANO a oboznámila s nimi ostatných členov, predsedníctvo súhlasilo a Husárová sa objavila na 11. mieste kandidátky. Ak by sa do parlamentu nedostala tento rok, skúsi šťastie aj v ďalších voľbách.

Prioritou Husárovej je integrácia sluchovo postihnutých medzi zdravú populáciu a spolupráca so Slovenským zväzom sluchovo postihnutých (SZSP). "Vopred by som chcela všetkých, najmä médiá, upozorniť na jednu citlivú záležitosť. Minule som mala tlačovú konferenciu a z pier jednej televíznej redaktorky som odčítala, že sa pýta svojej kolegyne, či som hluchonemá. Slovo hluchonemosť sa vôbec nepoužíva v bežnom živote, správne pomenovanie je sluchovo postihnutý - nepočujúci alebo nedoslýchavý," tvrdí. Zmeniť pohľad ľudí na sluchovo postihnutých chce kandidátka aj v umeleckej oblasti. Podľa nej, na Slovensku existuje v tejto oblasti mnoho umelecky založených rezbárov, pantomimistov, maliarov, poetov, fotografov, filmárov a podobne, ktorí nemajú možnosť svojej prezentácie na verejnosti a sú doslova v izolácii. Zároveň sa vraj bude snažiť presadiť, aby mali sluchovo postihnutí väčšie výhody na trhu práce v iných než manuálnych povolaniach, predovšetkým vo výpočtovej technike. Zmeny chce dosiahnuť aj v súvislosti s tlmočníkmi posunkovej reči. "Úrad SZSP má v Bratislavskom kraji iba jedného, čo je nedostatočné. Na vine je nízky zárobok, ktorý sa pohybuje okolo sedem tisíc korún. Chceli by sme nejakým spôsobom presadiť, aby sa platy tlmočníkov zvýšili," povedala o svojej ďalšej ambícii Husárová. Jedným z bodov jej programu je i vyriešenie otázky kompenzačných pomôcok ako počítač, špeciálny pedagóg a logopéd pre sluchovo postihnuté deti v prípade, že by študovali na normálnych školách.

Slavomíra Husárová pochádza z Humenného na východnom Slovensku, aktuálne pracuje na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny ako hlavný štátny radca. Keď mala dva roky, jej matka zistila, že nepočuje a navštívila všetkých foniatrov od Humenného až po Prahu. Komisia odborníkov rozhodla, že Slavomíru umiestnia do špeciálnej školy pre sluchovo postihnuté deti v Levoči, alebo Lučenci. Jej rodičia nesúhlasili, Husárová preto začala navštevovať základnú a neskôr aj strednú školu pre zdravých žiakov ako každé iné dieťa. "Za všetko vďačím mojej mamine - naučila ma rozprávať tak, že svojimi ústami artikulovala na mojich a aj keď to znie neuveriteľne, dokázala to. Podporu mi dával aj otec, prevažne však finančnú, bez neho by som neskončila vysokú školu," spomína kandidátka, ktorej počas štúdia pomáhali i učitelia a logopédka. Oceňuje, že pri žiadnych školských povinnostiach nebola výnimkou - rovnako ako všetky deti, na základnej i strednej škole písala diktáty. Problémy nastali až po nástupe na Pedagogickú fakultu Univerzity Komenského, kde študovala vychovávateľstvo a sociálnu pedagogiku. "Pred desiatimi rokmi ešte neexistovali koordinátori, ktorí by zabezpečili pre zdravotne ťažko postihnutého študenta tlmočníka posunkovej reči. Chodila som preto na prednášky, aj keď som im nerozumela," uviedla Husárová. Poznámky jej požičiavali spolužiaci, prípadné nejasnosti vysvetľovali pedagógovia počas konzultačných hodín. Ako však opakuje, život bez komplikácií napriek sluchovému deficitu jej zabezpečila jedine mama. "Záleží len od rodiny, aký postoj zaujme a ako vychová svoje dieťa," dodala Husárová.

FOTO : SITA/AP