Dokumentárny film Štefánik a Tahiti na STV 2

Foto: F. KeleBRATISLAVA 26. mája (WBN/PR) - V stredu 18. mája odvysielala STV 2 dokumentárny film o pôsobení Milana Rastislava Štefánika vo Francúzskej Polynézii. Výroba veľmi dobrého filmu sa podarila vďaka úsiliu neveľkého kolektívu (námet Roland Teoke, scenár Pavol Beňo, Soňa Ferancová, réžia Pavol Beňo, kamera Roland Teoke, Pavol Beňo).


Je príjemné sledovať nové filmové správy o našom velikánovi. Popri známych a ocenenia hodných filmárskych aktivitách Pavla Kanisa zameraných na Štefánika , sa predstavil nový, mladý producent Roland Teoke. Film „Štefánik a Tahiti“ bol premietnutý aj pri oslavách 130. výročia narodenia Štefánika, v júli minulého roka na Košariskách, no nemal som šťastie byť tejto udalosti prítomný.

Film “Štefánik a Tahiti“ je zameraný na dve rozdielne dimenzie. V prvom rade sú to historické pohľady na Štefánikove aktivity vo Francúzskej Polynézii v rokoch 1910 - 1911 a v roku 1913. Druhý rozmer sa týka ostrova Tupai a efemérneho vstupu Štefánikových krajanov na pláž ostrova. Po prvý raz tu zaviala slovenská štátna vlajka. Napriek tomu, že dvaja členovia výpravy sa nedostali ďalej ako na pobrežie, vo filme je objavná práve správa o Tupai. Na tomto ostrove hodlal Štefánik iniciovať poľnohospodárske aktivity Slovákov. Niektoré pramene hovoria aj o názve komplexu komunít – malo to byť „Nové Slovensko“.

Tupai stojí za cestovateľskú „námahu“. Sám som v roku 2009 bol so Spolkom rodákov Milana Rastislava Štefánika na Tahiti aj na Bora Bore, ale moja snaha „vstúpiť“ na ostrov Tupai nebola úspešná. Aj v Teokeho filme sú pasáže, ktoré potvrdzujú a vysvetľujú ťažkosti dostať sa na Tupai.

Vo filme „Štefánik a Tahiti“, v súvislosti s motiváciou turistov zo Slovenska a z Čiech v tomto kúte sveta, nevyužili autori jedinečnú šancu – upriamiť návštevníkov Tahiti, aby sa išli „pozrieť“ na vŕšok Faiere nad Papeete na Štefánikov pamätník. Výprava na Tupai pamätník na Faiere navštívila, ale o jeho pôvode sa autori filmu nezmienili.

Za pomoci domácich autorít sa o jeho postavenie zaslúžili v roku 1994 členovia expedície Združenia AntArktis – „Tahiti ´94“ . (Vo výprave boli aj členovia Spoločnosti Milana R. Štefánika ). Pamätník nemá umeleckú hodnotu. Najmä teraz, po nešťastných úpravách, keď je asfaltom zaliaty jeho piedestál. Pamätník je teda nižší a navyše pôvodný prírodný kameň natreli latexom. Hoci umelecká a v súčasnosti aj estetická hodnota pamätníka je neveľká, významná je jeho historická hodnota. Je prvým dokladom hmatateľnej pocty veľkému mužovi našej histórie. Predtým tak neučinili ani Polynézania, ani Francúzi, ani nikto z Česka či Slovenska.

Žiaľ, stopy po našej prvej výprave na Tupai v roku 2009 (členmi expedície boli Slováci aj Česi) sú symbolické a nehmatateľné (zatiaľ je vynikajúcou stopou u nás doma len film o ktorom hovoríme), ale pamätník na vŕšku Faiere nad Papeete tam stojí už dlhé roky a pripomína Štefánika a jeho úsilie objaviť nielen tajomstvá vesmíru, ale aj zviditeľniť svoj národ. Pamätník by si preto zaslúžil najmä zo strany slovenských autorov väčšiu pozornosť.

Do filmu sa vkradla aj jedna vecná „detská“ chyba. Autori si nesprávne otextovaný archívny Štefánikov obrázok z Brazílie podávajú ako štafetový kolík. Chybný text pod záberom mýli autorov kníh, dokonca aj renomovaného astronóma a filmárov. Keď autori hovoria (píšu...) o Štefánikovom pôsobení na Vavav´u, objaví sa v knihe, vo filme či v prezentácii na prednáške záber stanovišťa astronómov z Passa Quatro z roku 1912.

František Kele