Ekonomická sloboda na Slovensku rástla

BRATISLAVA 5. septembra (WEBNOVINY) - Ekonomická sloboda na Slovensku sa zvyšovala. Podľa výsledkov tohtoročného Indexu ekonomickej slobody bolo totiž v roku 2005 Slovensko 32. najslobodnejšou ekonomikou spomedzi 141 hodnotených krajín, čím si oproti roku 2004 polepšilo o sedem priečok. Index ekonomickej slobody zostavuje sedemdesiatka mimovládnych organizácii z celého sveta združená pod hlavičkou Economic Freedom Network, vrátane slovenskej Nadácie F. A. Hayeka, pričom tohtoročný prieskum vychádza z dostupných porovnateľných údajov ku koncu roka 2005. Celkovo najlepšie v hodnotení ekonomickej slobody obstál Hongkong, naopak na chvoste rebríčka sa umiestnili Zimbabwe a Mjanmarsko.

Hodnotenie Slovenska sa oproti poslednému porovnávanému roku 2004 v rámci desaťbodovej stupnice zlepšilo o 0,3 bodu na 7,3 bodu. Spomedzi porovnávaných krajín tak bolo úrovňou ekonomickej slobody na rovnakej úrovni ako Malta, Južná Kórea či Kuvajt. Najlepšie hodnotenie dosiahlo Slovensko tradične v oblasti slobody medzinárodného obchodu, kde dokonca obsadila celkovú šiestu priečku. "Pomerne slobodné je Slovensko i v oblasti regulácie podnikateľského prostredia a trhu práce a v oblasti regulácie úverového trhu. Naopak, nedostatkom Slovenska z pohľadu ekonomickej slobody zostáva veľkosť vlády a rozsah jej zásahov. V tomto ukazovateli krajina obsadila až 110. priečku," uviedol Martin Chren z Nadácie F. A. Hayeka.

Medzi najslobodnejšie krajiny okrem víťazného Hongkongu podľa prieskumu patrili aj Singapúr, Nový Zéland, Švajčiarsko, Kanada, Veľká Británia, Spojené štáty americké, Estónsko, Austrália a Írsko. Z analýzy a porovnania výsledkov Indexu ekonomickej slobody a inými ukazovateľmi zo zdrojov OSN, Svetovej banky, Európskej únie či Transparency International a iných pritom podľa Nadácie F. A. Hayeka jednoznačne vyplýva, že prosperita krajín závisí od ekonomickej slobody. "Ekonomicky najslobodnejšie krajiny podľa Indexu ekonomickej slobody majú najvyššiu úroveň hrubého domáceho produktu, najnižšiu mieru chudoby, najvyššiu mieru ľudského rozvoja, najnižšiu mieru korupcie a najvyššiu priemernú dĺžku života obyvateľov," dodal Chren.

SITA