Z nových krajín do štúdie zahrnuli 69 miest vrátane piatich českých a štyroch slovenských (Bratislava, Košice, Banská Bystrica, Nitra).
Podľa štúdie sa v rokoch 1996-2001 zaznamenal trend znižovania počtu obyvateľstva vo vyše polovici sledovaných miest. V prípade nových členov a kandidátskych krajín sa to týka štyroch z piatich miest. V niektorých mestách, ako napríklad v nemeckom Halle či slovinskom Maribore, došlo k vyše desaťpercentnému poklesu, zatiaľ čo Palma de Mallorca či fínske Oulu rovnaký počet obyvateľov získali. Tri zo štyroch miest majú vyšší podiel obyvateľov s vysokoškolským vzdelaním než ich krajina ako celok. Najviac vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva má Paríž (37 %) a Cambridge (32 %). Aj napriek vysokej koncentrácii firiem v mestách nastalo zníženie miery zamestnanosti v troch zo štyroch sledovaných miest. Zo štúdie tiež vyplynulo, že koncentrácia nezamestnaného obyvateľstva v chudobnejších predmestiach môže byť extrémna. Takmer každé druhé mesto má susedov s vyše 20-percentnou mierou nezamestnanosti. Takýto jav možno nájsť vo veľkých i v stredných mestách. Tento rok dokončená štúdia sa bude v roku 2006 aktualizovať a na žiadosť niektorých miest a členských štátov do nej zahrnú vyše 300 miest. (TASR, Brusel)