Euroskupina bude rokovať o Grécku, ktoré hlási spomalenie recesie

Atény 9. decembra (TASR) - Recesia, ktorá sužuje grécku ekonomiku už šesť rokov, sa v uplynulom kvartáli zmiernila. Hrubý domáci produkt (HDP) zadlženej krajiny bez očistenia od sezónnych vplyvov sa v období júl-september znížil medziročne o 3 %, čo je menej ako v 2. kvartáli, keď klesol o 3,7 %. Informovali o tom agentúry DPA a AP na základe údajov, ktoré dnes zverejnil štatistický úrad ELSTAT.


Zo štatistík ďalej vyplýva, že za prvých deväť mesiacov roka sa HDP Grécka znížil o 4 %.

Pokles gréckej ekonomiky sa tak už štvrtý kvartál po sebe spomalil. ELSTAT zverejnil tieto údaje pred dnešnou večernou schôdzou ministrov financií eurozóny. Vývoj v Grécku je jedným z bodov stretnutia.

"Grécko urobilo veľký pokrok a vydalo sa správnou cestou," povedal novinárom pred začiatkom rokovaní nemecký minister financií Wolfgang Schäuble.

"Grécko už toho urobilo veľa, očakávame konštruktívnu diskusiu," vyhlásil jeho kolega z Atén Jannis Sturnaras.

No aj napriek týmto slovám majú ministri obavy, že Grécko poľavilo vo svojom reformnom úsilí a po nespornom pokroku v predchádzajúcich mesiacoch začína celý proces stagnovať.

"Sme naďalej pripravení podporiť Grécko a jeho obyvateľov v ich snahe prekonať krízu, ale musia dodržiavať svoje záväzky," upozornil holandský minister Jeroen Dijsselbloem, ktorý je šéfom Euroskupiny, neformálneho združenia ministrov financií eurozóny.

Grécko dostalo od roku 2010 od partnerov v eurozóne a Medzinárodného menového fondu dva záchranné balíky vo výške 240 miliárd eur. Táto pomoc je však podmienená zavádzaním prísnych úsporných opatrení a reforiem.

Hlavným bodom dnešnej schôdze Euroskupiny je však vyriešenie sporných bodov, ktoré brzdia vytvorenie bankovej únie. Členské štáty sa nevedia zhodnúť na tom, ako budú postupovať v prípade krachujúcich bánk. Minister Schäuble pred stretnutím vyhlásil, že je optimistom a verí, že sa eurozóna do konca decembra dohodne na vytvorení novej agentúry, ktorá bude mať na starosti problematické banky. Jadrom sporu je postoj Nemecka, ktoré nechce, aby mala agentúra právo rozhodovať o tom, či tieto banky vyhlásia bankrot, alebo ich čaká reštrukturalizácia. A ďalším sporným bodom je záchrana bánk. Presnejšie, kto ju zaplatí, alebo ako zabezpečiť, aby náklady na pomoc bankám neniesli na pleciach daňoví poplatníci.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR