Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Z domova

13. októbra 2014

Financovanie obrany by mohol riešiť ústavný zákon, navrhujú analytici



Na cvičení sa podľa Milana Molnára, riaditeľa atómovej elektrárne Bohunice V2, podieľalo zhruba 1100 zamestnancov elektrárne a dodávateľských firiem a ďalších približne 1500 ľudí z dotknutých inštitúcií. Celkové náklady ...



Zdieľať
Na cvičení sa podľa Milana Molnára, riaditeľa atómovej elektrárne Bohunice V2, podieľalo zhruba 1100 zamestnancov elektrárne a dodávateľských firiem a ďalších približne 1500 ľudí z dotknutých inštitúcií. Celkové náklady 6000 eur sú vyčlenené z rozpočtu Ministerstva vnútra SR. Foto: TASR/Henrich Mišovič
Bratislava 13. októbra (TASR) – Aktualizácia bezpečnostnej a obrannej stratégie, financovanie obrany zakotvené v ústavnom zákone i zoškrtanie počtu letísk a rekreačných zariadení rezortu obrany. To je niekoľko odporúčaní, ktoré navrhujú analytici z Inštitútu pre stredoeurópsku politiku (CEPI) v dokumente 75 riešení pre slovenskú obranu, ktorý dnes predstavili na tlačovej konferencii.


Podľa Jaroslava Naďa táto publikácia reaguje na najzávažnejšie problémy v slovenskej obrane. "Prišli sme s konkrétnymi návrhmi, ktoré by mohli pomôcť," uviedol Naď. Ako dodal, ide o podklady, ktoré môžu spustiť odbornú diskusiu. "Dúfame a veríme, že niektoré politické strany, ale aj ústredné orgány štátnej správy si osvoja viaceré riešenia pre to, aby sme pomohli celému systému," dodal Naď.

Jedným z najdôležitejších opatrení je podľa analytikov všeobecná zhoda politických strán na Slovensku a návrat ku konsenzu o financovaní obrany a o základných obranných úlohách. To by sa mohlo premietnuť aj do ústavného zákona, pričom vzorom v tomto smere by mohlo byť Poľsko, ktoré má ústavne zakotvené, že na obranu dáva približne dve percentá HDP. "Tak, ako vidíme pri ústavnom zákone o dlhovej brzde, je to naozaj inštitút, ktorý veľmi napomáha, aby sa realizovali kroky tak, aby boli v súlade s nejakou dlhodobou koncepciou udržateľnosti. V tomto prípade, tiež, keby sme hovorili o ústavnom zákone o financovaní obrany, tak by nebolo veľmi jednoduché ho zmeniť," priblížil Naď. Podľa jeho slov nepostrehol, že by nejaká strana bola proti navyšovaniu rozpočtu na obranu.

Podľa analytikov je čas aj na prípravu nových bezpečnostných a obranných stratégií. Posledné takéto dokumenty sú ešte z roku 2005. "Napríklad jedným z bodov súčasnej bezpečnostnej stratégie je aj to, že členstvo Ukrajiny v NATO je pre nás prioritou a tu vzniká otázka, či táto priorita stále platí," uviedol Marian Majer. Ako dodal, do prípravy takýchto dokumentov by mala byť vtiahnutá aj verejnosť či ďalší odborníci. "Je dôležité, aby sa obrana štátu opätovne stala národnou záležitosťou. Aby to nebola rezortná záležitosť tak, ako posledné roky, možno až desaťročie," dodal Majer.

Analytici ďalej navrhujú aj zmeny pri výcviku vojakov, budovaní aktívnych záloh, väčšiu kontrolu Vojenského spravodajstva, či koncepciu pri modernizácii armády. Dokument plánujú zaslať na ministerstvá, úrad vlády, ale aj prezidentovi.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Nižší deficit chce Kažimír dosiahnuť znižovaním výdavkov
<< predchádzajúci článok
Podľa L. Žitňanskej sa Smer bojí podrobnejších majetkových priznaní