![]() |
| Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
|
Štvrtok 6.11.2025
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
|
Meniny má Renáta
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
|
|
|
|
|
|
|
|
12. júla 2018
Francúzsko sa rozlúčilo so zosnulým filmárom Claudom Lanzmannom
Na archívnej snímke z 14. februára 2013 francúzsky filmový režisér Claude Lanzmann pózuje so soškou Zlatého medveďa počas slávnostného odovzdávania ocenení na medzinárodnom filmovom festivale Berlinale. Francúzsky režisér, ...
Zdieľať
Na archívnej snímke z 14. februára 2013 francúzsky filmový režisér Claude Lanzmann pózuje so soškou Zlatého medveďa počas slávnostného odovzdávania ocenení na medzinárodnom filmovom festivale Berlinale. Francúzsky režisér, spisovateľ a novinár Claude Lazmann zomrel vo štvrtok 5. júla 2018 v Paríži vo veku 92 rokov. Foto: TASR/APLanzmannovou najznámejšou prácou je deväťapolhodinový dokumentárny film Šoa z roku 1985 o vyhladzovaní Židov v Európe počas druhej svetovej vojny. Tvorca na ňom pracoval 11 rokov od roku 1974. Históriu holokaustu zaznamenal prostredníctvom detailných rozhovorov s priamymi účastníkmi vyhladzovania v nacistických táboroch na území Poľska. Vo filme nie je sprievodný komentár. Film je tiež pozoruhodný tým, že v ňom nie sú použité žiadne historické zábery a len minimum inscenovaných záberov. Výpovede použité vo filme boli vydané aj knižne.
Kontroverzným témam sa Lanzmann nevyhýbal ani vo filmoch ako Tsahal (o izraelskej armáde, v roku 1995 získal Césara za najlepší dokument) alebo Un vivant qui passe (o návšteve členov Medzinárodného výboru Červeného kríža v Terezíne počas vojny). V roku 2013 naň nadviazal filmom Le dernier des injustes (festivalový názov Poslední z nespravodlivých) o Terezíne a viedenskom rabínovi Benjaminovi Murmelsteinovi, ktorý bol v čele terezínskej Židovskej samosprávy. Rozhovory s ním nakrútil Lanzmann už v roku 1975 pri prípravách filmu Šoa.
So zosnulým sa naposledy prišli vo štvrtok rozlúčiť viaceré osobnosti francúzskeho verejného a kultúrneho života, ako napríklad exministri Bernard Kouchner, Jacques Toubon a Jack Lang, filozof Bernard-Henri Lévy, spisovateľ Frédéric Beigbeder, ale aj herečka Judith Magreová, ktorá bola prvou manželkou zosnulého, alebo režisér Arnaud Desplechin. Na žiadosť pozostalých bol ceremoniál otvorený aj širokej verejnosti.
Rodák z mesta Bois-Colombes nájde miesto posledného odpočinku na cintoríne Montparnasse.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR
